Všetkých spoluobčanov potešilo, že ministerstvo školstva už opäť vstáva z popola ako legendárny vták fénix. So slovenským ministerstvom školstva má na prvý pohľad tento mýtický vták spoločné iba to, že žije len zo vzduchu a rannej vlahy. Vôbec o tom nepochybujem. Vždy, keď si napríklad učitelia žiadali o zvýšenie platov, dostali vzduch alebo rannú vlahu. Ak si žiadali o niečo iné, tiež to iné nedostali. Teda nedostali čosi v nejakej konkrétnej podobe.
Azda okrem „zavedenia“ výučby náboženstva, za ministra Martina Fronca, ktorú si ani rodičia, ani deti, ani učitelia vtedy až tak veľmi nežiadali. No prostredníctvom nej sa zlikvidovala estetická výchova. Slovenským deťom boli príkladne a možno i navždy odopreté prvé kroky k celému svetu krásy a umenia. Istotne v záujme dôležitejších vlastností či faktorov sveta. Prirodzene, nesmieme zabúdať na to, že v školách nie sú iba učitelia. Keď chceli napríklad žiaci či študenti nejakú takú celkom neobvyklú vec, akou môže byť napríklad obyčajná učebnica, tiež namiesto nej najčastejšie dostali iba vzduch alebo rannú vlahu.
Niekedy malým a nevinným žiakom súčasní politici s akýmsi hraným nepochopením vyčítajú, že nevedia čítať, písať alebo počítať. To môže byť do určitej miery pravda. No pokiaľ ide o dôvernú znalosť vzduchu či rannej vlahy, ktoré v nijakej slovenskej škole, podľa všetkého, nikdy zatiaľ nechýbali, už dnes naše deti drvivo predbiehajú hocktorého iného žiaka z „hocktorej“ inej školy všade na svete.
Bolo to iba v tejto oblasti? Určite nie. Vždy sa učiteľom i vedcom na vysokých školách darilo dômyselne vysvetliť, že skutočné poklady sú v zahraničí a že oni sú tu iba na to, aby si za svoju prácu kúpili výrobné nástroje. Teda papier a počítač. Prípadne nejakú občasnú cestu na dajakú lacnejšiu konferenciu. Toto je pre nich vzduch a vlaha. Ak nemôžu dýchať alebo sa ovlažovať iným spôsobom, potom musia zomrieť. Všetci spolu alebo každý zvlášť ako pomyselný vták fénix.
Na Slovensku vždy boli prvoradé štadióny, telocvične pre športovcov a iné. Neviem už určiť moment, kedy sa to stalo každodennou normou. Bolo to azda vtedy, keď sa ústavy Slovenskej akadémie vied začali vzdávať vrátnikov, šoférov, sekretárok a upratovačiek? Lebo mladí či postarší vedci ich úlohy hravo a so „znalosťou veci“ bystro nahradili? Veď im všetkým sa smelo dopriali vzduch i ranná vlaha! Možno i vlak zadarmo do Žiliny. Ale to, že po skončení štúdia a s novým titulom dostanú nezriedka menej, ako bolo pôvodné štipendium, už nikoho a nikdy netrápilo. Veď nech sa mladý vedec potrápi a možno niekedy bude i on to „svoje“ mať!
V tlači sa píše, že vraj bývalý minister Peter Plavčan si (u)drží svoje miesto aj pri novej pani ministerke. V hre je údajne 600 miliónov eur z fondov EÚ. Ale už nie celkom. Z nich je zrejme, aspoň podľa tlače, aktuálnych či zatiaľ neminutých iba 300 miliónov. Nuž, neviem. No vyzerá to zatiaľ ako dobrý plán. Aspoň podľa starého hesla: Presná muška – polovičná fuška!