Tajomný gobelín – Pes z Rowanu, Na pokraji skazy, Požierač duší, Túlavé duše, Krivoprísažník, Bladeove Tajomné príšery (500 až 700 dielov), Veštkyňa z Yonwoodu, Zločinecká akadémia, Upírske denníky, Upírik ide do školy, Upírik sa učí kung-fu, Záchrana upírov, Pensylvánsky upír, Čarodejnice z jazdeckej školy, Čarodejnica Lilly, Čarodejníkov učeň, synovec, klobúk. Bosorky sa nebozkávajú, Atramentové srdce, Atramentová smrť, Malá čarodejnica Molly, Tajomné príšery, Kliatba titanov, Deti čarovnej lampy, Upírska mora, Krvavé chodby, Škola noci – neskrotená, označená, zradená, Sága o zaklínačovi, Nech vojde ten pravý, Anjeli smrti, Temná noc, Kamenný kruh, Zlodej blesku, More oblúd…
Keď pred pár rokmi posadila madam Rowlingová Harryho do čarodejníckej lavice, svet žasol, že odohnala deti od počítačov a posadila ich ku knihám. V čom spočíva sila Rowlingovej príbehu? Vie si vymýšľať lepšie ako my ostatní spisovatelia? Obdivuje a potrebuje tento čudný svet čarodejníkov a čarodejnice? Keď Harry narastie a premôže nadobro toho, koho meno sa nevyslovuje, prestanú deti znovu čítať? Ocitne sa Potter v čítankách?
Deti, ktoré nemágajú gombíky, čítajú, a našťastie je ich dosť. To len my, čo máme možno trochu intelektuálnejšie ladenú lektúru ako ostatní, si povieme, že chvalabohu madam Rowlingová už zarobila a zatvorila potterovskú točku, ale my (rátam sa k obom skupinám), čo pracujeme v knižniciach, vieme aj jedno tajomstvo: možno nadlho zamorila vzduch choroboplodnými rýchlo sa šíriacimi zárodkami a ovplyvnila spisovateľov dosť pochybných kvalít natoľko, že zároveň ako tlieskame jej bravúrnemu finále, sa prežehnávame, pretože oproti tomu, čo teraz čítajú naše deti bol Potter chvíľkou poézie, romantickým príbehom plným zázrakov.
Niektoré z kníh som v úvode vymenovala, z priestorových dôvodov som nespomenula literárnu fabriku, nevyčerpateľnú studnicu hrôzostrašných príbehov Thomasa Brezinu, kaziča čitateľského vkusu číslo jeden, náučnú literatúru, ktorá vychádza pod názvom Hrôzostrašná matematika, fyzika, chémia, astronómia – Hrôzostrašné dejiny, Drahí zosnulí – v ktorej sa detský čitateľ celkom vtipnou formou dozvedá o svete či dejinách. Ale aby po takýchto knižkách siahol, musia vzbudiť hrôzu a hnus, najlepšie v titulku, inak nuda ako škola…
Tak zbohom, krásna literatúra v detských oddeleniach knižníc. Odpočívaj v pokoji, kým ťa deti znovu neobjavia a neprebudia ako zombie. Pravdaže ak nakoniec všetci neskončíme na fejsbúku. Tam aspoň nestraší, v knižniciach he. A niekedy aj v detských postieľkach. Pozrite sa tam!