Brniansky projekt Rapid Re-housing vyhral európsku cenu RegioStar Awards pre najlepší projekt ukončovania bezdomovectva.
Udialo sa tak 10. októbra, na Medzinárodný deň ľudí bez domova, po zavŕšení prvého roku projektu. Prestížnu cenu udelila Európska komisia spolu s Európskou federáciou národných organizácií pracujúcich s ľuďmi bez domova (FEANTSA). Do súťaže sa prihlásili projekty z celej Európy, ktoré sa v rokoch 2010 až 2017 realizovali z peňazí únie. Päťčlenná porota vybrala tri najlepšie. Tretí skončil škótsky Glasgow, druhé fínske Helsinki – a prvé Brno. Náš bezprostredný sused. Mesto podobné Bratislave.
Platforma pre sociálne bývanie so smutnou iróniou podotkla, že o päťdesiatich rodinách v bytovej núdzi, ktoré dostali šancu bývať v mestských bytoch, si dovtedy nemálo ľudí myslelo, že „samostatné bývanie nezvládnu, nie sú naň pripravené, a preto musia najprv v ubytovniach plných ploštíc trénovať svoje kompetencie“. Aké povedomé, však? Dnes tieto rodiny normálne bývajú.
Pätnástim zo šestnástich rodín po roku predĺžili nájomnú zmluvu, hoci ich nijako špeciálne nevyberali podľa predstáv o tom, kto si dôstojné bývanie zaslúži, respektíve nezaslúži. V Brne však na byt čaká podľa údajov projektu ďalších 370 rodín v bytovej núdzi, v celom Česku až 13 500 rodín s deťmi.
Česká vláda prisľúbila, že do roku 2020 vyrieši bývanie aspoň šiestim tisíckam rodín, žijúcich na ubytovniach, a že – držme palce i päste! – v roku 2020 nebude musieť žiadne dieťa stráviť v ubytovni viac ako mesiac. Príklad z Brna vypovedá o tom, že taká šanca reálne existuje.
Podstatou sociálneho prístupu k bývaniu s názvom Housing First (Najprv bývanie) je presvedčenie, že až keď človek získa stabilné a dostupné bývanie, môže začať pokojne zlepšovať svoju situáciu a situáciu svojej rodiny, nie naopak. Prístup Housing first podľa prípadových štúdií z mnohých miest dosiahol vyše 90-percentnú úspešnosť. Na ulicu či do ubytovní sa nevráti drvivá väčšina z tých, čo dostanú príležitosť.
Výsledkami z Brna sa inšpirovali ďalšie české a moravské mestá: Liberec, Chomutov, Benešov, Plzeň, Ostravu… Martin Freund z organizácie Žít Brno, ktorá stála za zrodom tohto projektu, napísal: „Verím, že bývať je právom každého človeka.“
Slovensko je v tejto téme v plienkach. Niežeby sa organizácie, ktoré pracujú so sociálne ohrozenými skupinami, už roky nesnažili. Naopak. Akurát zastupiteľstvám a politikom akosi nedochádza, že slová Martina Freunda sú aj podstatou článku 25 Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Podľa neho má každý človek „právo na životnú úroveň zabezpečujúcu jemu i jeho rodine zdravie a blahobyt vrátane potravy, šatstva, bývania, lekárskej starostlivosti a nevyhnutných sociálnych opatrení“.
Azda sa toho raz dožijeme aj v slovenských mestách, obciach a osadách.