Cestovanie za rakúskym platom

17.10.2017 14:00

Práca opatrovateľky v Rakúsku je pre mnohé z nich spôsob, ako uživiť rodinu.

Slovensko by sa zjavne malo konečne prestať predávať ako krajina „lacnej pracovnej sily“. U našich juhozápadných susedov si týmto spôsobom dnes zarába okolo 35-tisíc Sloveniek i Slovákov, ďalšie tisícky v Nemecku a inde. Tieto čísla nefigurujú v oficiálnych štatistikách, ale pekne znižujú pocit z vysokej nezamestnanosti. Ide o ľudí, o ktorých sa štát nemusí starať ani zaujímať, pracujú totiž mimo nášho územia, dovidenia! Pritom, ako ukazujú skúsenosti mnohých, nie je to vždy jednoduché. Bývajú zamestnané (a zamestnaní) cez agentúru, ale cez dve – rakúsku i slovenskú. Každá z nich si skasíruje poplatky, prípadne im aj diktuje, ktorú spoločnosť môžu používať na transfer domov.

Trochu to pripomína 90. roky minulého storočia, keď mladé, vysokoškolsky vzdelané Slovenky chodievali pracovať ako aupairky do Veľkej Británie a Írska, pretože tak zarobili oveľa viac, ako keby sa na Slovensku zamestnali v čomkoľvek, hoci aj s akademickým titulom. Teraz sa však píše rok 2017, sme členmi Európskej únie a eurozóny, už dávno sem prišli „zahraniční investori“, no priemerná čistá mzda predstavuje cifru vo „výške“ okolo 600 eur.

Je neuveriteľné, že poslanci a poslankyne nových členských štátov EÚ tento rok brojili proti európskej smernici o vyslaných pracovníkoch, v rámci ktorej mali zamestnanci dostávať mzdu krajiny, v ktorej pracujú, a nie plat z tej „chudobnejšej“, z ktorej sú vyslaní. Postavili sa dokonca proti princípu rovnaká pláca za rovnakú plácu kdekoľvek v únii. Majú pocit, že by stratili konkurenčnú výhodu. Akúže výhodu? Tretinové platy, väčšie nadčasy, jeden človek na tú istú pozíciu, kde v Nemecku pracujú dvaja, a to všetko pri porovnateľných cenách v obchodoch? Na jednej strane potraviny druhej kategórie nechceme a oprávnene sme dotlačili Európsku komisiu, aby to riešila, ale platy druhej kategórie nám neprekážajú?

Ak sa dokážeme spojiť za kvalitnejšie potraviny, tak sa hádam dokážeme aj v prípade zápasu za vyššie platy. Slovensko nemá čo lákať investorov na to, že môžu so zamestnancami robiť, čo chcú, a na to, že naši ľudia sú „lacní“. Preto sme sa predsa nestali členmi EÚ.

Mali by sme s ostatnými „novými štátmi“ držať spolu. Štátnickým krokom by bolo vytvorenie spoločného frontu pod heslom rovnaká pláca za rovnakú prácu namiesto neustáleho vzájomného podrážania si nôh, kto dá investorom lepšie podmienky: nižšie, prípadne nulové dane a nižšie mzdy. Preto, aby cestovanie do Rakúska nebolo pre Slovenky núdzové riešenie, aj preto, aby sa prípadne mohli starať aj o slovenských dôchodcov a dôchodkyne. Veď u nás sa dôchodok vymeriava na základe priemernej mzdy, a my chceme, aby bola „konkurenčná“ voči Západu. Mnohí starší ľudia však na Slovensku živoria a umierajú v chudobe, nieže by si mohli dovoliť opatrovateľku.

Ak spoločne s ostatnými krajinami bojujeme za rovnako kvalitné potraviny, môžeme bojovať aj za rovnaké platy. Sľubovaný vysoký životný štandard ako na Západe si totiž nik nepredstavuje tak, že za ním bude cestovať do Rakúska.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Nemecko #pracovná sila #Rakúsko
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
26,99
Zimona 5 Rose pink

Zimona 5 Rose pink

23,99
Amore Ľalia Pink

Amore Ľalia Pink

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk