Väčšinou išlo o mladých ľudí, prevažne absolventov vysokých škôl do 30 rokov. Je celkom reálne, že mnohí z nich sa už na Slovensko nikdy nevrátia alebo do svojej vlasti prídu až na staré kolená a náklady na ich zdravotnú a sociálnu starostlivosť preberie náš štát. Sme totiž jedna z mála krajín EÚ, ktorá od seniorov nepožaduje platbu zdravotných odvodov…
Problém starnutia obyvateľstva a znižovanie podielu ľudí v produktívnom veku v pomere k rastúcemu počtu dôchodcov môže čiastočne vyriešiť príchod cudzincov na náš pracovný trh. Z pohľadu priemerných zárobkov zamestnancov postupne Slovensko prestane byť zaujímavé aj pre Rumunov či Bulharov, čo vyvolá ešte väčší tlak na odbúravanie bariér na zamestnávanie pracovníkov z krajín, ktoré nie sú členmi EÚ.
Nahradzovanie chýbajúcich zamestnancov v našom zdravotníctve, priemysle a niektorých službách cudzincami má svoje úskalia. Tie spočívajú v ich nárokoch na sociálne a neskôr aj dôchodkové zabezpečenie, bez ohľadu na to, či zostanú u nás až do obdobia staroby, alebo sa vrátia do domovských krajín. To znamená, že v starobe veľa z nich nebude žiadnym spôsobom cez spotrebu (DPH) alebo cez využívanie platených služieb (zväčša poskytovaných podnikateľmi v regiónoch) podporovať verejné príjmy krajiny, pretože svoje penzie skonzumujú v zahraničí. Podobný problém Nemci nedávno doriešili zdanením dôchodkov vyplácaných do zahraničia.
Zdražovanie sociálnej starostlivosti o seniorov vyvoláva naprieč Európou tlaky na zvyšovanie spoluúčasti rodiny v úhrade nákladov na opatrovateľskú službu pre svojich príbuzných. Čoraz častejšie sa preto objavujú prípady, keď sa z iniciatívy samosprávnych inštitúcií vynútene rozpredáva majetok seniorov, najmä nehnuteľnosti. Okrem toho mestá a obce preverujú, či v uplynulých rokoch nedošlo k účelovému prevodu majetku starých ľudí na rodiny alebo známych darovacími zmluvami v snahe vyhnúť sa jeho „roztopeniu“ vo vynútených dražbách.
Zaujímavá legislatíva v tomto smere existuje vo Švajčiarsku, kde povinnosť pomáhať má aj staršia generácia voči mladšej. Veľkú pozornosť médií vzbudil prípad kuriózneho súdneho sporu po tom, čo úrady vyzvali 80-ročného starčeka, aby podporil svojho vnuka v núdzi. Podľa tamojšieho Občianskeho zákonníka totiž osoba dobre finančne zabezpečená má povinnosť poskytnúť pomoc mladšej alebo staršej generácii priamych príbuzných, ak sa táto ocitne vo finančnej tiesni.
Kauza má svoje racionálne opodstatnenie v tom, že z verejných prostriedkov nemajú byť podporovaní ľudia, ktorým môže finančne prispieť blízka rodina. Povinnosť rodiny podieľať sa na úhrade sociálnej starostlivosti a vzájomná vyživovacia povinnosť sa vo viacerých európskych štátoch rozširujú aj na nezosobášené páry žijúce v spoločnej domácnosti. Keď do vrecka s vybranými daňami nechce siahnuť štát, musí sa siahnuť na peniaze a príjmy rodiny.