Jesenné prechádzky

V prírode je to úplne jednoduché. Aspoň pokiaľ som mal možnosť ju už niekoľkokrát v živote pozorovať, prechádza sa tam vlastne všetko, čo môže. Napríklad také mravce sa slobodne prechádzajú po celý deň, pokiaľ sa, prirodzene, nevracajú domov z väčšieho nákupu s nejakou masívnou, takpovediac zabíjačkovou, húsenicou.

04.11.2017 08:00
debata

Ale aj vtedy na nich vidno, že ich tento pohyb v prírode teší a zúčastňujú sa na ňom kolektívne. Včely a čmeliaky sa po celý deň brodia vo voňavých kvetoch, ako keď človek skúša v obchodnom centre rozmanité nové pohovky a iba chvíľami si odskočí na pohárik minerálky.

Niektoré tvory sa najradšej prechádzajú cez deň, iné v noci. Práve minulý týždeň mi pred polnocou pred autom dôstojne prepochodovala početná rodina jeleňov. Teda tie staršie kusy kráčali nanajvýš dôstojne a pyšne, tie menšie skromne, no pritom poriadkumilovne a usilovne odušu cupitali popri nich. Zastavil som motorové vozidlo a pomerne spoľahlivo som im osvetľoval vozovku, za čo mi posledný jedinec, aspoň sa mi zdalo, letmo poďakoval navonok priateľským kývnutím hlavy.

V meste to býva oveľa zložitejšie. Človek sa môže prechádzať len tam, kde nechodí doprava. Napríklad v pešej zóne, do ktorej môžu iba dodávky a nákladné autá. Niekedy tam, kam dočasne nechodí mestská hromadná doprava, lebo jej znenazdajky rozkopú všetky prístupové cesty a zastávky zakryjú čiernou fóliou.

Človeka vždy poteší, keď nájde takú uzavretú ulicu, lebo áut na chodníkoch je oveľa menej a pohyb po vozovke býva bezpečný. Prirodzene, ak tam všetko nie je úplne rozkopané. Zastávky prekryté čiernou fóliou vypadnú z cestovných poriadkov a človek môže opäť hádať, kam ho namiesto toho odvezú. Nie je to celkom príznakom slobody, lebo potom do cieľa jednoducho musí pešo! V Bratislave sa na nedostatok pohybu preto nikto nikdy nemôže objektívne sťažovať. Najčastejšie je občan rád, že mu na hlavu padá iba jesenné lístie zo stromov, a nie čosi oveľa horšie alebo ťažšie.

Jednou z najkrajších možností na peknú jesennú prechádzku sú teraz na celom Slovensku voľby do VÚC. Skutočne ťažko hľadať šikovnejšiu príležitosť. Výhodou je, že sú pomerne blízko bydliska a nevyžadujú náročnejšie presuny. Vôbec nikomu neodporúčam, aby šiel voliť autom. Príde to na um väčšine ľudí a potom nie je možné niekde zaparkovať.

Raz som to skúšal, no nevyšlo to. Jediné voľné miesto bolo pred bránou pri rodinnom domčeku. „Viete, idem tu neďaleko voliť! Nechcete sa aspoň na chvíľku vzdať tej drobnej výhody, ktorú predstavuje voľné parkovacie miesto pred vašou bránou?“ spýtal som sa tamojšieho vlastníka vilky.

Odpovedal pomerne rezolútne a s úplným nepochopením vecí tohto vyššieho verejného územného záujmu: „Nechcem!“ Ale aspoň sa na mňa usmial. Čo je vždy lepšie, ako keď občana v takejto situácii veľmi stručne a úplne nekorektne charakterizujú výstižným slovom a ešte ho aj niekam pošlú.

Preto každého spoluobčana vyzývam na malú jesennú prechádzku. Či bude veselá, alebo melancholická, sa ukáže až neskôr, teda po sčítaní hlasov.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #voľby do VÚC 2017