Putovanie k druhému človeku

Svetový deň filozofie je svojím spôsobom pohyblivý sviatok, čo je do určitej miery symbolické, ba, myslím si, že práve tým jeho všeobecné charakteristiky vhodne dopĺňa.

19.11.2017 12:00
debata

Bol medzinárodne stanovený roku 2005 Organizáciou Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) vždy na tretí štvrtok v mesiaci november. Tento rok teda pripadol na štvrtok 16. novembra.

Vlastne sa svojráznym spôsobom skoby zlúčil s Medzinárodným dňom tolerancie a pripadol na predvečer Medzinárodného dňa študentstva. Ale má najmä svoje vlastné poslanie, ku ktorému patrí upozornenie na významnú súčasť svetového kultúrneho dedičstva. Tým sa stáva filozofické myslenie vyše dvoch tisícročí, ktoré veľmi zvláštnym spôsobom nestarne.

Aj keď sa celé ľudstvo i každý človek neprestajne menia, otázky z minulosti nestrácajú svoju platnosť, lebo sa hlboko týkajú celej spoločnosti i individuálneho bohatstva života dodnes. Odpovede sa v jednotlivých obdobiach v mnohom líšia, ale dá sa predpokladať, že ďalšie generácie si podobné otázky budú klásť znovu a znovu, aby našli nové prístupy a východiská, no aby tiež mohli porovnať rozdiely v ich riešeniach.

To je jedno z tajomstiev, prečo si tieto myšlienky vážime – zachovávajú si svoju platnosť, hoci mnohé z nich dnes už nepripisujeme priamo filozofii, ale početným vedným disciplínam. No práve ony nezriedka vyšli na denné svetlo rovno z jej náručia. Preto sú aj dejiny filozofie najistejším prostriedkom, ako sa k filozofii dostať. A pritom pochopiť, že nepretržitý dialóg, pochybovanie a ťažká cesta uprostred protirečení, zvratov či paradoxov je vlastne tým najpresnejším zobrazením života, zmyslu všetkých jeho drám a konfliktov, no i jeho harmonickej súvislosti s univerzom a krásou.

Ide teda o večné putovanie k novým myšlienkam, o cestu k samostatnému a slobodnému tvorivému konaniu, ktorá vedie nielen cez mnohé storočia, no i cez veľmi odlišné kultúry mnohých krajín. Vždy však zostáva predovšetkým cestou k druhému človeku, ktorá je práve v tejto polohe nevšedne jemná a citlivá, neobyčajne bohatá a pestrá. Predstavuje rovnako významnú inšpiráciu pre súčasné spoločenstvá i pre jednotlivcov.

Filozofia sa hrdo a tradične spájala so svojím názvom, zloženým z gréckych slov fileo a sofia, ktorý dodnes v sebe nesie pôvodné posolstvo. Je ním „láska k múdrosti“. A múdrosť je v živote vždy potrebná. Naopak, bezcieľnym, nezmyselným sa život stáva práve v tých miestach, kde sa už vôbec nevyskytuje.

„Mierou všetkých vecí je človek – jestvujúcich, že sú, a nejestvujúcich, že nie sú,“ povedal staroveký grécky filozof Protagoras z Abdér pred vyše dvoma tisíckami rokov. Nemecký klasický filozof Georg Wilhelm Friedrich Hegel sa neskôr zamyslel nad dvojznačnosťou tohto výroku. Ak by to bol jeden človek, potom by šlo o vypätý egoizmus, ktorý by ospravedlnil aj zlé ľudské konanie. No ak pochopíme, že múdremu Protagorovi išlo o to, čo je v človeku všeobecne ľudské, potom je v ňom obsiahnutá možnosť premeny vecí či sveta človekom.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #UNESCO