Každého môže v tejto súvislosti iba potešiť, že aj keď Slovensko nie je práve parlamentných voľbách, o nejaké vlády v ňom nie je núdza. Najmä vďaka tomu, že krajina má, našťastie, dostatok odborníkov. No a odborníkov, vhodných do vlády, má takpovediac už dnes neúrekom.
Toto číslo rozhodne nemusí každému pripadať celkom presné, preto možno úplne bez rozpakov konštatovať, že počet odborníkov vhodných do vlády teraz niekoľkonásobne prekračuje počet obyvateľov. Počet strán ich pritom ešte znásobuje. Ide o tzv. malostranskú konštantu, ktorá nie je myslená vo vzťahu k istým miestam v Prahe, tradične, ba navyše s určitým šarmom či pôvabom, vypĺňaným útulnými pivárňami s permanentným intelektuálnym iskrením a hrmotením dlho do noci.
V skutočnosti ide o výhodu tých najdrobnejších strán či hnutí, ktoré by pri preberaní vlády na Slovensku nikdy nezaváhali. To znamená, že moc, ktorá sa podľa všetkého onedlho bude váľať na chodníku, smelo zodvihnú. Potom ju uchopia do pevných rúk a hneď ju aj práve týmito pevnými rukami zrealizujú. Zaraz uskutočnia šťastie pre všetkých. Teda bez ohľadu na to, či sa im to bude, alebo nebude páčiť.
Pripomína to vo všeobecnosti nesmierne bystrú úvahu filozofa 17. storočia z prostredia školy cambridgeského platonizmu Henryho Mora, ktorá sa, aspoň podľa mňa, vyvracia dosť ťažko. Ide v nej v podstate o to, že urobiť dobro dvom ľuďom je dvakrát lepšie, ako urobiť dobro jednému človeku. Urobiť dobro všetkým na Slovensku bude preto približne viac ako päťmiliónovým dobrom! A to ide o dobro zatiaľ iba všeobecne sľúbené, teda bez násobenia.
Nemožno sa preto vôbec čudovať, že predseda OĽaNO Igor Matovič takúto vládu už vskutku zostavil a to bez najmenšieho zaváhania. Podľa vlastného vyjadrenia ju poskladal iba z „vlastných“ odborníkov, lebo iné strany mu ich nechceli na tento ušľachtilý účel poskytnúť. Vláda je to zatiaľ síce iba „tieňová“, no len čo vystúpi po voľbách z tieňa, v ktorom je dnes tak akosi aj s pánom predsedom, budú sa veru na Slovensku diať „revolučné“ veci.
Podľa jedného nedávneho rozhovoru pôjde najmä o Deň zúčtovania. Trochu to síce pripomína heslo neslávne presláveného hnutia v predvojnovom Nemecku „Es kommt der Tag!“ (Príde deň!). Ale to asi neprekáža, lebo s hnedým nebezpečenstvom sme sa vraj vyrovnali už v regionálnych voľbách. Lotri vraj budú pykať, čo tiež naznačovalo iné heslo „Jedem das Seine!“ (Každému, čo si zaslúži!). To použili na bráne koncentračného tábora Buchenwald. Ale to tiež asi Matovičovi neprekáža, lebo taký u nás, aspoň zatiaľ, nie je. Ciele sú vraj jednoduché a jasné!
Nuž prostota je opäť svätá a aj zlé príklady naďalej spoľahlivo tiahnu. Niekedy silnejšie ako opraty. Ale, žiaľ, nikdy nie slabšie ako smrtiace „povrazy“.