Odsúdení bývať v podnájme

Centrálne banky na celom svete, od amerického FED-u cez Českú národnú banku až po Európsku centrálnu banku, začali postupne šliapať na menovú brzdu. To v praxi znamená znižovanie objemu nimi nakupovaných dlhopisov a zvyšovanie úrokových sadzieb peňazí, ktoré požičiavajú oproti zábezpekám jednotlivým komerčným bankám. Ide o reakciu na riziko rastu realitných a akciových bublín.

28.11.2017 14:00
debata

Prvými obeťami inflačnej špirály sa stali opatrní konzervatívni sporitelia, ktorí sa boja investovať do akciových a realitných podielových fondov. Druhou skupinou obetí monetárnej politiky založenej na nízkych úrokových sadzbách sú všetci tí, ktorí nebývajú vo vlastnej nehnuteľnosti, ale chcú si kúpiť byt či dom na hypotéku. ČNB v najnovších vyhláseniach vyslovila presvedčenie, že nové úvery na bývanie, alebo refinancovanie starých hypoték po skončení viazanosti úrokových sadzieb budú drahšie ako tri percentá ročne. To by nebolo nijako tragické, ak by ceny bytov a domov nevyleteli v posledných dvoch rokoch hore až dvojciferným tempom. Väčšina záujemcov o vlastné bývanie po nafúknutí cenovej úrovne realít môže na vlastný byt či dom prakticky zabudnúť.

Zadlžiť sa do konca života kvôli kúpe starej panelákovej garsónky sa pochopiteľne vôbec neoplatí. Hypotéky v EÚ si doteraz brali ľudia, ktorí ich splácajú na doraz. Čiže, po zaplatení pravidelnej mesačnej splátky úveru, nákladov na energie a poistiek im na bežný chod domácnosti zostáva len príliš malá rezerva. Jednotlivé štáty sa preto snažia sprísniť poskytovanie nových úverov požiadavkou na vyšší podiel vlastných prostriedkov úverového dlžníka. Podľa najnovšej štúdie banky ING až 48 percent obyvateľov v trinástich posudzovaných krajinách EÚ, ktorí nie sú vlastníkmi nehnuteľnosti, sa vzdalo nádeje, že niekedy budú bývať vo vlastnom príbytku. Najväčšími pesimistami v tejto oblasti sú Nemci a Briti.

Iracionálne dlhy na obstaranie vlastného bývania so záložným právom v prospech bánk sa stávajú nočnou morou mnohých úverových dlžníkov. Financovanie so splátkami rozkrájanými na desiatky rokov so sebou prináša veľa rizík. Hypotekárnym vazalom hrozia v budúcnosti nielen psychické problémy, ale aj ďalšie nepredvídateľné riziká. Najväčšou hrozbou je v tomto prípade riziko straty či neželateľnej náhrady dobre platenej práce pracovným miestom s oveľa slabším odmeňovaním, ako aj riziko zníženia príjmov z dôvodu invalidity, alebo rozchodu či rozvodu s partnerom. Vtedy obvykle dostatočne nepomôže ani poistenie neschopnosti splácať úver alebo obvyklé životné poistenie.

Ak avizované vyššie úroky hypoték skrotia rast cien na realitnom trhu, môže hypotekárnych dlžníkov prekvapiť aj prípadný pokles cien nehnuteľností v prípade ich vynúteného predaja za rozumnú cenu aspoň na úrovni nákladov, ktoré na jej kúpu predávajúci kedysi vynaložil. Spoznať úskalia života na dlh na vlastnej koži je preto presne rubom eufórie, ktorá každého ovládne pri sťahovaní sa pod hypotékou zaťaženú strechu nad hlavou.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #banky #dlhová brzda #hypotéka