Na pripomenutie: NAFTA, podpísaná 17. decembra 1992 prezidentmi USA, Kanady a Mexika, je prvou dohodou o vytvorení pásma voľného obchodu medzi vyspelými štátmi a rozvojovou krajinou. Mexiko, o ktoré mali severní susedia eminentný záujem z hľadiska veľkého poľnohospodárskeho potenciálu, teraz v rámci tejto zmluvy dostáva podporu dve miliardy amerických dolárov, zatiaľ čo priemyselne spravované poľnohospodárstvo USA je subvencované sumou okolo 20 miliárd dolárov!
Situácia sa však komplikuje najmä vinou oveľa hlbšie siahajúcich faktorov. Tie sú závažnejšie ako nedostatky obchodných vzťahov Mexika a USA. Dohoda sa navyše pokúša obhájiť svoj zmysel v čase, keď prezident Spojených štátov stavia „antimexický múr“ proti tým, z ktorých mnohí sa zaň pokúšajú dostať najmä pre príčiny, ktoré vyvolala.
Mexiko podľa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) pri OSN importuje minimálne 43 percent potravín, z čoho nemalú časť tvorí kukurica. Krajina je pritom pravlasťou kukurice. Len v regióne Oaxaca na juhu sa pestovalo okolo stopäťdesiat sort.
S rozvojom geneticky modifikovanej kukurice v USA a predajom jej semien Mexiko geneticky modifikované kultúry zakázalo, ale práve v rámci pravidiel NAFTA sa mu nepodarilo zabrániť obrovskému dovozu severoamerickej kukurice, z ktorej až štyridsať percent je geneticky upravených. Je určená pre ľudí aj pre zvieratá a vážne ohrozuje lokálne poľnohospodárstvo.
Predaj „priemyselnej kukurice“, ako sa jej tu hovorí, finančne podporuje Washington a predáva sa preto dvakrát lacnejšie ako tradičné plodiny. Modifikovaná kukurica však vážne ohrozuje aj pestovateľov, čo sa rozhodli nepodľahnúť „lákavým“ ponukám nákupu herbicídov, ktoré krátkodobo produkciu zvyšujú, z dlhodobého ju však likvidujú. Následkom tak nie sú len škodlivé potraviny, ale ekologický kolaps, rozpad tradičných komunít a s tým súvisiaca sociálna katastrofa.
Tú predstavuje strata práce, nútená imigrácia na predmestia miest, rôzne formy zločinu vrátane obchodu s ľuďmi, so zbraňami a drogami či rôzne formy sexuálneho otroctva.
V stave extrémnej chudoby dnes živorí 60 miliónov Mexičanov. A spokojnosť nevládne ani vo verejnosti dvoch „vyspelých“ severných veľmocí.
NAFTA propagujúca priemyselné poľnohospodárstvo nikdy nemala za hlavný cieľ zlepšovanie potravinového rozvoja. Vždy slúžila korporáciám vnucujúcim najmä krajinám tretieho sveta katastrofu v podobe modifikovaných plodín. Aj preto považujú dohodu mnohí jej odporcovia na nereformovateľnú. Jediným riešením pre Mexiko je vystúpiť, nie dožadovať sa zvyšovania subvencií. Tie totiž jeho poľnohospodárstvu nepomohli. Naopak, dostali krajinu na kolená.