Bomby s výchovným efektom

, 05.12.2017 14:00

V apríli tohto roku „zaútočili“ na parlament v hlavnom meste Brazílie zástupcovia pôvodných obyvateľov z rôznych regiónov krajiny. Dôvodom bola posledná kvapka v pohári v podobe rozhodnutia vlády prezidenta Michela Temera zrušiť zákonnú ochranu prírodných rezervácií v záujme získania poľnohospodárskej pôdy a ťažby zlata. Konflikt ani nemôže byť nerovnovážnejší. Tým skôr, že trvá už pol tisícročia – a pre väčšinu sveta akoby ani neexistoval.

Keď bol v roku 1997 prijatý Kjótsky protokol k rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy, obletela svet aj fotografia jedného z pôvodných obyvateľov Amazónie, ako v tradičnom pomaľovaní vysvetľuje zástupcovi Svetovej obchodnej banky v „tradičnom“ odeve s kravatou, že s riečnymi tokmi, stromami a so vzduchom sa neobchoduje. Brazília je však obrovská, kontrola akýchkoľvek dohovorov je neúčinná a kedykoľvek sa porušuje. A vždy s odôvodnením hľadania nových zdrojov alebo poľnohospodárskej pôdy. Nie je neznáme, že Amazonský prales ťažko utrpel megalomanskými projektmi na začiatku druhej polovice 20. storočia – či už projektom nového hlavného mesta alebo odbočkou Panamerickej magistrály. V druhej polovici sa ťažba nerastných surovín znásobila niekoľkonásobne. Prakticky vždy išlo o zrušenie zákonov, dohôd či ich obídenie „v súlade so zákonom“, a vždy to malo katastrofické dôsledky, ekologické aj spoločenské.

Aprílové protesty odrážali poltisícročný konflikt paradigiem podobne pitoreskne ako stretnutie Amazónčana s bankárom. Pred masívnou betónovou budovou parlamentu v supermeste sa zišli tisícky polonahých obyvateľov Amazónie s pomaľovanými tvárami a honosnými korunami z vtáčích pier, ktorí na kolos útočili lukmi, šípmi a rozhorčenými výkrikmi. Oproti ich vyšla „privítať“ vojenská polícia so slzným plynom, ručnými granátmi a takzvanými bombami s výchovným efektom, čím sa rozumie rachot trhajúci ušné bubienky.

Indiáni, ako dnes súborne nazývame pôvodných Američanov, pravdaže nič nezískali. Koncom leta vláda rezerváciu na 46-tisícoch štvorcových kilometrov v štátoch Amapá a Paraná zrušila, aby sa ťažbou zlata a iných minerálov „pritiahli nové investície, získalo bohatstvo pre krajinu, zaistila zamestnanosť a príjem pre spoločnosť, vždy založené na zásadách udržateľnosti". Mesto Brazília nebolo v poslednom čase dejiskom podobných konfliktov prvýkrát. Možno najväčšie protesty sa týkali stavby priehrady Belo Monte na rieke Xingu, ktoré v tom istom duchu „bohatstva pre krajinu“ ako Temer presadzovali jeho predchodcovia Inácio Lula da Silvia aj Dilma Rousseffová.

V novembri pred dvoma rokmi po pretrhnutí priehrad v štáte Minas Gerais zaplavil odpad priemyselnej ťažby oblasť veľkú asi ako Slovensko, zanechajúc za sebou tony mŕtvej riečnej fauny a tisíce ľudí bez strechy nad hlavou. V tom istom roku podľa Katolíckej misionárskej rady pre pôvodné obyvateľstvo zavraždili asi 140 obyvateľov pralesa, o 130 percent viac ako v 2013. Za tento rok sa zatiaľ čísla nikde neuvádzajú. Ale ťažba je v plnom prúde.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#parlament #nepokoje #Michel Temer #Brazília
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
64,99
Flower box červená kocka "L" červené ruže

Flower box červená kocka "L" červené ruže

28,99
Kytica pre pána protea

Kytica pre pána protea

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk