Tú sa usiloval potvrdiť argumentom, a azda i faktom, ktorý rozhorčene zverejňoval. Totiž, že s nijakou nebol už takmer dva týždne! To bolo v daných pomeroch zrejme dosť presvedčivé, lebo dav ho nadšene podporoval v nových a nových výlevoch na túto nepochybne atraktívnu tému.
Hnutie za plochú Zem si rozložilo stolík a tabuľu s (plochou) mapou sveta neďaleko, a pokiaľ človek nezaujal správny odstup, oba spomenuté problémy mu svojím hlbším zmyslom akosi splývali. Nadšeným a neúnavným aktivistom som sa pokúšal oponovať tým, že najbližší trávnik je síce plochý, ale, že ten vzdialenejší ide trochu do kopca. Takže tvrdiť, že Zem je úplne plochá, je istotne trochu prehnané.
Vysvetlili mi, že tu nejde o najbližšiu zem, teda o pôdu alebo čosi také, no o celú našu planétu, ktorá je nevyhnutne plochá. A s tým sa jednoducho nič nedá urobiť. Skrátka spor geocentrizmu s heliocentrizmom bol až v Hyde Parku definitívne rozhodnutý. Skromne som im pripomenul Aristarcha zo Samu, pytagorovského filozofa spred vyše dvetisíc rokov. Ba aj Mikuláša Koperníka, Galilea Galileiho, Giordana Bruna, ale nezabralo to. Mávli nad nimi rukou. Ako kedysi inkvizícia.
Na Kolumba alebo iných moreplavcov ani nedošlo. Preto som sa spýtal, prečo sú na mape vyškrtnuté USA a ZSSR. Mali už v tých časoch pomerne rozvinutý kozmický výskum. Hovorím pomerne úmyselne, lebo nik iný ho vtedy ešte nemal. Hneď mi vysvetlili, že sú to veľmoci, ktoré vo svojich fotoateliéroch umelo vyrobili snímky guľatej Zeme, aby nimi oklamali ľud. Preto si nezaslúžia vôbec nijakú pozornosť.
Myslím si, že ich vysvetlenie upokojilo mnohých, lebo, zdá sa, tento spor neutíchol ani v súčasnosti. Plochosti Zeme sa však postupne zmocňujú významné osobnosti z oblasti športu, populárnej hudby a podobní odborníci. Stoja smelo proti vede, astronómii či fyzike a povaha ich argumentov je vskutku strhujúca.
Nie je to však jediná oblasť ľudskej skúsenosti a poznania, ktorá sa spochybňuje či „napráva“ týmto spôsobom. V podstate dnes už ani nebudí veľkú pozornosť. Horšie je, ak sa prenáša do každodenného života. Ľudia sa vraj nemajú očkovať, majú piť chemické prípravky, aby sa očistili a definitívne si zabezpečili dobré zdravie, hraničiace s nesmrteľnosťou. Nemajú jesť mäso, cukor, soľ, nič mastné, nič dobré.
Môžu si vybrať a slobodne zvoliť: medzi vierou v plochú Zem a presvedčením o autentickosti spišských párkov. Alebo šunky z Rakúska či od nás. Vždy si vraj môžu vybrať – svojou čistou mysľou, neponičenou kritickým odstupom alebo prinajmenšom zdravým rozumom.
Niekedy sa mi zdá, že sme už celkom dobre pripravení na príchod mimozemšťanov. Nielen Zem, ale aj problémy sa postupne akosi splošťujú.