Príkladnou môže byť dlhodobo a škodoradostne propagovaný nedostatok vajec. Tie sú, pochopiteľne, veľmi dôležité, lebo ani s cieľavedomým pričinením z nich vlastne nemôže byť vaječný likér. Poznám rodinu, kde tento nápoj tvorí nielen významný kultový objekt, ale dodáva aj symbolické zadosťučinenie rovno doprostred sviatočnej atmosféry.
Ak vajcia budú, vážne hrozia pesticídmi alebo niečím takým. Ďalšou hrozbou je vraj maslo. Bez neho sa pri koláčikoch takmer vôbec nedá pohnúť. Tvrdia to skoro zhodne všetky gazdinky. Vianočka natretá rastlinným olejom či sardelovou pastou vraj nie je to pravé.
Ešte vážnejšou hrozbou sa stávajú banány. Napádajú ich také nebezpečné plesne, že o chvíľu tu už nebude ani jeden. Podobne je to údajne s kávou. Tá tiež plesnivie, vysychá, nerodí sa, a ešte k tomu všetkému ju vo veľkom začali piť Číňania. Koniec kávy je teda fakticky tiež pred nami.
Ani veci, ktorých je dostatok či priam nadbytok, veľmi neupokojujú. Napríklad severokórejský vodca Kim Čong-un má už dosť rakiet aj jadrových hlavíc. Takže je, aspoň podľa neho, načase vybaviť si to s celou Amerikou. Tá sa nijako netají, že ich má tiež dosť. Niektoré by mohli vraj odfrknúť aj do Európy, hoci nechtiac. To sa stáva. Napríklad sa v nich uvoľní pár „šróbov“ a hneď to letí tam, kam Kim nikdy nechcel. Stačí si pripomenúť bežné „nehody“ pri poľovačkách.
Slovensko tieto hrozby neobchádzajú. Napríklad predseda hnutia OĽaNO pokladá za takúto hrozbu vymenovanie zvolených kandidátov za ústavných sudcov. Upozornil na to aj prezidenta Andreja Kisku, ktorý však túto hrozbu prehliadol, lebo hrozilo, že Ústavný súd bude neobsadený. Ak bude obsadený, potom vraj, ako tvrdí Igor Matovič, budú Fico a Kaliňák dlhodobo vystavení absolútnej beztrestnosti. A to je podľa neho asi aj protiústavné a nemysliteľné. Veď práve preto na to prezidenta upozornil.
Neobsadený Ústavný súd by mohol v tomto zmysle, zrejme v duchu Matovičových záverov, pôsobiť ako Čeka v Sovietskom zväze: trestať podobných zločincov, sabotérov a kontrarevolucionárov rovno na mieste. Teda bez súdu a guľkou do zátylku.
Popritom všetkom ešte hrozí poľadovica, sneženie a lavíny. Preto sa na nadchádzajúce sviatky pripravujem so stiesneným pocitom. Viem si totiž hneď živo predstaviť, ako ráno vstanem a dám si uvariť posledné vajce. K poslednej káve a k poslednému banánu. To všetko pred hroziacim posledným Ústavným súdom, dômyselne zostaveným a vedeným Matovičom.
Ach, smutný môj národ, kráčajúci poľadovicou! Budeš ešte vedieť nájsť v tomto skazenom svete kúsok nádeje a útechy? Lebo situácia už silne pripomína skepticizmus Ulyssesa Simpsona Granta, generála vojsk Únie v krušných časoch občianskej vojny v USA: „Nech Boh ochraňuje moju vlasť! Ak je nejaký Boh a ak mám nejakú vlasť!“