O kravách a mašinách

Charles Fourier tvrdil, že barometrom sociálneho pokroku je miera ženskej slobody. Všade tam, kde bola spoločnosť usporiadaná najmenej hierarchicky, vládol najväčší sociálny zmier.

19.12.2017 14:00

Medzi jeho hlavné znaky vždy patrilo právo žien rozhodovať o svojom živote a realizácii vo sfére verejnej. Naopak, čím má spoločnosť pyramidálnejší charakter, neraz zabezpečovaný vojenskou a cirkevnou mocou, tým menej počuť hlasy tých pod vrcholom. Najmenej hlasy žien a dievčat.

V puberte som prvý raz počula, že kým budú mať ženy schopnosť rodiť, nebudú rovnoprávne. Biológia nepustí: vyber si, maternica alebo sloboda. V duši dospievajúceho dievčaťa snívajúceho o diaľkach a prahnúceho po poznaní zneli ako rachot hrúd dopadajúcich na rakvu, do ktorej chcú tisíce párov rúk násilne zavrieť živého človeka.

Ťažko za pár desaťročí nadobro zlikvidovať prekážky, ktoré sa formovali stovky rokov a ktoré kotvia v mnohých prestrašených mysliach mužov aj žien.

Ako čas bežal, ukazovalo sa, že podobné názory neboli len ojedinelým pokusom podpichnúť. Každá mladá žena, ktorá je výchovou a najmä svojimi prirodzenými sklonmi vedená k životu podľa svojich predstáv, ako som bola aj ja, bude musieť na svojej ceste neustále čeliť najrozličnejším psychologickým, ekonomickým, politickým a kultúrnym tlakom. Tie jej nikdy nezabudnú pripomenúť odveký konštrukt, že žena je len chodiaci inkubátor. Za akýkoľvek pokus realizovať sa inde ako doma a pri deťoch ju budú stavať na pranier verejnej mienky ako tú, ktorá svojím rozhodnutím „zničila rodinu“. V najhoršom tomu uverí aj ona sama.

V chaose, ktorý zmeny dnešného sveta sprevádza, vyniká naliehavé volanie po hierarchiách, na ktorých stál svet donedávnych „tradičných hodnôt“. Opäť je to žena a jej telo, čo má tie hodnoty zabezpečiť. Oháňa sa tým najvyššia politika aj „plebs“.

Farár Marián Kuffa seje múdra o tom, že by ženy bez mužov ešte žili v paleolite, súc neschopné vlastnej mozgovej činnosti. Šéf Aliancie za rodinu (sic!) Anton Chromík v kostoloch ženám (a mužom) šíri „fatwu“ o zle Istanbulského dohovoru. Spoza Moravy zaznel zvonivý hlas bývalého riaditeľa politického odboru Kancelárie prezidenta Ladislava Jakla, že súčasný „malér rodiny spôsobilo všeobecné volebné právo, teda aj volebné právo žien“ (podotýkam, napospol ide o osoby z kruhov, ktoré, vystupujúc proti „islamizácii Európy“, neváhajú islamu vyčítať práve postavenie žien). Pred právami žien tu bolo právo najzvrchovanejšie – právo nenarušiteľnej rodiny. Za akúkoľvek cenu.

Nie je paradox, že navliekači perál ducha majú zo svojho uhla pohľadu pravdu. Vo svete vybudovanom na mýtoch o stvorení z rebra a ovládnutí prírody pod heslom „žena je ako pôda, patrí tomu, kto ju obrába“, spôsobilo iba nedávne vystúpenie žien z tieňa revolúciu, ktorej sa sotvaktorá iná vyrovná.

Ťažko za pár desaťročí nadobro zlikvidovať prekážky, ktoré sa formovali stovky rokov a ktoré kotvia v mnohých prestrašených mysliach mužov aj žien. Ale svet, v ktorom ženu z vôle moci redukovali na reprodukčný dobytok a muža na nezastaviteľnú mašinu na peniaze, môže vyhovovať len tým, ktorí majú sami seba strach vnímať inak. A v mene toho na sebe vo vzťahoch páchajú to najbytostnejši­e zlo.

© Autorské práva vyhradené

chyba
Viac na túto tému: #Sloboda #práva žien #postavenie žien