Keď som bola malá, takmer každý rok sme mali smrek. Potom raz tato dovliekol jedličku, a tú sme ovešali, až sa prehýbala. To bol náš najškaredší stromček. A najbohatšie Vianoce! Okrem iných darčekov kúpil farebný televízor.
A jedna borovica letela oknom aj s vianočnými guľami. Iná bola priviazaná o radiátor, niektoré padali a prekacovali sa, a jedna, čierna borovica bola taká krásna, že nám ju bolo ľúto zdobiť. Stála v našej obývačke a my sme z izby museli vyniesť nábytok, lebo nič okrem toho krásneho veľkého stromu sa do nej nezmestilo. Keď som čakala syna, nestihli sme stromček kúpiť. Bola som veľká ako jasličky, brucho kolíska, žblnkalo vo mne dieťa a muž zavesil na stôl dreveného anjela.
Naša mama na stromček vešala orechy a jablká, potom prišli na svet deti a elektrické svetielka, vianočné ozdoby. Všetky stromčeky voňali, z niektorých tiekla živica, tato ich orezával, aby vošli do stojana, mama ich zdobila v noci, aby sme mali na Štedrý deň prekvapenie, a Janko Dudáš nás brával popoludní pred večerou sánkovať, aby naši mohli čakať na Ježiška s darčekmi. Z mojich stromčekov by bol malý les. Všetky skončili niekde na smetisku. Po Troch kráľoch ich na sídlisku gazdiné hádzali z okien len tak cupkali. A chlapi s cigaretami a vyvrátenými hlavami kričali hore mám!
Dnes sa mi zdá, že najkrajší dar vôbec je naozajstný živý strom. Minulý rok po Vianociach sme sa boli prejsť v Piešťanoch popri Váhu. Je tam miesto, kam miestni vyvážajú stromčeky. Celé haldy! Niektoré aj s ozdobami, či salónkami. To sa nám nikdy nestalo! Vždy keď k nám príde vianočný stromček, mám pocit, že by som ho mala privítať, privravieť sa mu, začať hovoriť jeho stromovou rečou a povedať mu niečo o Vianociach a Ježiškovi a o tom, prečo ten cirkus, a čo to všetko pre nás znamená, aké je to pre rodinu dôležité, ovoňať jeho ihličnatý dych.
Keď dostanem stromček, ozdobím ho našimi starými ozdobami. Nekupujem strom ani ozdoby. Všetky sme mali kedysi doma alebo niekto priniesol, od modrého rozbitého kominára, cez trubača od Milana Rúfusa, až po anjelika, ktorého mi spolu so stromčekom poslala tento týždeň teta Lena. Najkrajší stromček máme po šiestom januári. Vtedy ho postavím na terasu, ozdobím kúskami loja, guľami zo semienok a hladné „ozdoby“ priletia. Zavše je na ňom vtáčie zasadanie. A inokedy ho sfúkne vietor a zasype sneh.
Na Vianoce k nám na večeru chodievali akademický maliar pán Ilečko a sused z vchodu Janko Dudáš. Babička spievala starodávnu koledu o Márii, ktorú uložili v maštaľke u kováča, a ona počula, ako kujú klince na kríž pre Ježiška. Mama vydrhla dom a napiekla koláče, a tato v noci hrával na kostolnej veži na lesnom rohu Tichú noc. V izbe nám voňal naozajstný živý strom. Najnaozajstnejší živý darček z lesa. A večer sme všetci spolu pozerali farebný televízor. Časom človek zistí, že nepotrebuje nič. A že čím viac sa nás pri tom strome nazháňa, tým lepšie! Aby sme prekričali televízor! Požehnané sviatky!