Umrel a za ním ešte ďalší dvaja „super star“, aby napokon vietor spravil „muž s fľakom“. Michail Sergejevič Gorbačov doviedol na scénu ženu, to bola prvá novinka. Dovtedy sovietski papaláši manželky akoby nemali. Mužský svet zdobila iba Valentina Tereškovová. Gorbačov všetko perestrojil tak, až bolo všetko inak. Z Kremľa už neprichádzal mráz, nastalo prudké oteplenie. Do politiky svižným krokom naskákali energiou nabití mládenci a sem-tam dievčence, z ktorých sa stali chlapíci, aby v mužskom svete vôbec obstáli.
A tak šiel čas, dnes kam oko zahliadne – samí super star. Jedno volebné obdobie, druhé, tretie – a furt tí istí, to sa zunuje. Treba nové tváre, mladé, najlepšie pekné, sympatické. Chlap nad 180 centimetrov je najlepší, nejaká zahraničná univerzita k tomu a je vymaľované. Oko voliča na ňom s úľubou spočinie a už len pre ten vek mu dá svoj hlas. Rakúsky Sebastian Kurz či francúzsky Emmanuel Macron by mohli rozprávať.
Peter Weiss sa ešte ako vedec skúmajúci spoločenské bacily pýtal, kedy budeme mať tridsaťročných doktorov vied. Lebo vtedy bol nielen Brežnev super starý. Všetci akoby vrástli do svojich stoličiek. A potom stačilo zamávať v Moskve motýlími Gorbačovovými krídlami, a už všetci na východ od raja šli z hrušiek dolu. Chytrí sa chytro otriasli a už zase viedli, ale o tom potom.
U nás sa v mediálnej bubline čaká na Godota, ten príde a progresívne zmetie smetie. Ale aj tí akože mladí pokrokári sú dnes už machom obrastení. Nielen vekom, ale najmä svojím myslením. Idú stále v tých istých koľajach: vy ste zlí a my sme dobrí. A my, nepoškvrnení (škandálmi, korupciou…) spasíme svet. Lenže svet možno spasiť iba so všetkými, aj dobrými, aj zlými, aj starými, aj mladými. Na to ani po prevratoch neprišli, lebo prevrat je zvonka. Ľudí nevymení.
Kým médiá a super starí politici neustále vychvaľujúci svoje zásluhy (pád režimu), ani nezbadali, že vymývajú len tie isté staré hlavy. Mladí sa vyšmykli, kĺžu sa po diaľniciach internetu. Výskumníci z SAV hlásia, že takmer 46 percent mladých vo veku od 18 do 24 rokov rozhodne súhlasilo alebo skôr súhlasilo s výrokom: Nedôverujem tradičným médiám. Až 60 percent priznalo, že radi sledujú alternatívne médiá. A 41 percent ľudí v rovnakej vekovej kategórii uviedlo, že si články o slovenskej politike v tlači alebo na internete pozrú zriedkavejšie ako raz za týždeň.
Nadšenci to chcú zmeniť a chodia ako osvetové úderky po školách. Kolegovia im v médiách, ktoré mladí nečítajú a nesledujú, aplaudujú. Veľa šťastia…
Ako sa líšia tí naši priam európski politickí a mediálni super star od svojich predchodcov? Samozrejme, veľmi! Nemajú zrastené obočie.