Čím je Uber? Je on-line platformou spájajúcou ľudí poskytujúcich a hľadajúcich odvoz? Alebo je taxislužbou s inovatívnym biznis modelom?
Ak by bol len digitálnou platformou, resp. poskytoval digitálne služby, ako tvrdia zástupcovia firmy, členské štáty, regionálne či miestne autority by mali obmedzené možnosti jeho činnosť regulovať. Okrem toho šoféri využívajúci aplikáciu by nemohli byť klasifikovaní ako „zamestnanci“ – Uber by im len poskytoval priestor na predaj ich „služieb“.
Digitálne technológie prinášajú nové príležitosti podnikateľom, zamestnancom aj zákazníkom. Tieto príležitosti však musia byť spravodlivo distribuované.
Súdny dvor EÚ však v stredu rozhodol inak, a mal na to dobré dôvody. Služby poskytované (šoférom aj zákazníkom) digitálnou aplikáciou Uberu sú neoddeliteľne späté s dopravou. Okrem toho firma má rozhodujúci vplyv na podmienky jej poskytovania. Preto, podľa stredajšieho rozhodnutia, spadajú pod kategóriu „služieb v oblasti dopravy“.
Pre spoločnosť Uber to bude mať dva bezprostredné dôsledky. Po prvé, členské štáty, prípadne regionálne a miestne samosprávy budú môcť regulovať jej podnikanie. Mnohé z nich to robia už teraz, no ak by bol Súdny dvor rozhodol inak, firma by sa mohla proti tomu brániť. Porastie tak počet krajín a miest, v ktorých bude musieť Uber plniť rovnaké podmienky ako štandardné licencované taxislužby.
Druhý dôsledok sa týka vzťahu firmy k šoférom, ktorí pre ňu pracujú. Uber zdôrazňuje, že ide o „partnerov“, pre ktorých je vozenie len vedľajším, občasným príjmom. Druhá časť argumentu je v podstate irelevantná – aj pracovné právo pozná možnosti práce na dočasný úväzok, s flexibilným pracovným časom.
O prvej časti budú, po strede, rozhodovať národné inštitúcie. Minimálne jeden rozsudok je už na svete: v novembri britský súd rozhodol, že Uber musí k šoférom pristupovať ako k zamestnancom, nie ako k samozamestnaným osobám. Tým sa na nich vzťahujú pravidlá minimálnej mzdy, platenej dovolenky a pod. Čoskoro môžeme podobné rozhodnutia očakávať aj inde. Najmä v krajinách, ktoré hľadia prísnejšie na snahy firiem obchádzať pracovnoprávne regulácie zneužívaním inštitútu samozamestnávania.
Tieto dôsledky nepostihnú len Uber. Nástup tzv. digitálnych platforiem zasiahol mnohé sektory služieb: od dopravy cez ubytovanie po remeselné či profesionálne služby. Ich tradiční poskytovatelia sa ocitli pod tlakom neférovej konkurencie – kvôli tomu, že ich konkurenti, podobne ako Uber, pôsobili v legislatívnej sivej zóne, ktorá im umožňovala operovať na trhu bez toho, aby museli plniť všetky právne podmienky.
Digitálne technológie prinášajú nové príležitosti podnikateľom, zamestnancom aj zákazníkom. Tieto príležitosti však musia byť spravodlivo distribuované. Preto je potrebné jasné regulačné prostredie, ktoré nezaostáva za technologickým vývojom a vytvára férové podmienky pre všetkých účastníkov trhu.