Vsjo pravalilas...

, 27.12.2017 14:00

Pred sviatkami som upratovala. Veľké pranie a upratovanie sa tomu hovorí, čo vám budem hovoriť.

Poodťahovať postele, prekutrať špajzu, zásuvky, šatník, vyhodiť, čo nepotrebujeme, odložiť, čo potrebujem, aj veci, ktoré nepotrebujem, lebo mi je ich ľúto. Všetkého sa dotknúť, chytiť do ruky, poobzerať si veci v rukách, spomenúť si na niektoré upratovania s mamou aj babičkou, na ich zvady, lebo babička vždy našla veciam celkom originálne miesto, zavše to vyzeralo, že ich náročky pred mamou skrýva.

Aj naša mama niektoré veci u mňa skrývala, ja som ich hľadala a frfotala podobne ako ona, keď to robila u nás babička. Mamy niet a tak ťahám nábytok sama, sama si skryjem a po čase nájdem a poteším sa. Skalujem po dome, prekladám, ťahám, odsúvam, pritláčam, oprášim, ometiem, utriem, povysávam.

Viaceré kamarátky sa čudovali. Kaziť si predvianočný čas upratovaním a vypekaním! Ježiško sa predsa narodil v maštali, netreba to preháňať, koláče sa dajú objednať a cez vianočné sviatky predsa nechodia kontroly z hygieny.

Narodil, netreba a nechodia. Rada vinšujem ako kedysi náš pán farár, aby sa medzi nami narodil Ježiško. U nás doma, v našich kuchyniach. Návšteva jedna z najvzácnejších.

Keď máme narodeniny, oslavujeme ich, pozývame hostí, pekne sa oblečieme a nastrojíme. Na Vianoce ešte viac. A k tomu končí rok. „Vsjo pravalilas, možna snova načináť“! Odznova, s čistým stolom. To upratovanie je viac ako upratovanie. Odrazu po roku príležitosť rechnovať. Utrieť a očistiť.

Pozvať toho Ježiška z maštaľky k nám do izieb a kuchýň, k rozhovorom pri stromčekoch a stoloch, zažnúť mu farebné svetielka, prevliecť mu periny, prichystať dary, nadviazať na predkov, vytiahnuť staré dečky, ktoré mávali na stole babička a mama, naškrobiť a ožehliť ich a spomenúť si pri tých pikotkách a mešterkách, ako frfotali, že sa to zle robí, pohladkať na skle fľak, čo nejde dolu a je tu s nami celý rok, nájsť mamine recepty na koláče, usmiať sa nad babičkiným slovom „dlapky“, usmiať sa pod fúzy a spomenúť si na koledu, v ktorej sa spievalo: „jako jako já ti ho dám, keď ručiček nemám, len také kymličky, čo nosá knižečky“, usmiať sa po polnočnej, keď začujem Tichú noc na trúbke z kostolnej veže, zájsť na cintorín a položiť tam anjelika zo stromčeka…

Čoraz častejšie všetkým, čo robím, nadväzujem na predkov. Ešte aj pri rodinných stretnutiach ich stále spomíname, sú tu s nami, prechádzajú sa nečujne po tých čistých povysávaných kobercoch, sadajú s nami k stolu, koštujú koláče, zažínajú stromček, ešte aj v perinách, čo sme prevliekli, majú miesto v modlitbách, ktoré im venujeme.

Bez nich by Vianoce neboli, ako by neboli bez toho poriadku. Ja nechcem vianocovať v maštaľke! Vianočný príbeh je pre mňa čímsi viac ako príbehom, ktorý treba komentovať. Ja nemusím, ja ho prežívam po svojom. Každý rok upracem, napečiem, zájdem do kostola, pokloním sa pri jasličkách a zasadnem s rodinou k stolu. Nad stolom ako anjeli lietajú všetci naši blízki z neba a zavše sa chvíľa vydarí a medzi nami sa narodí Ježiško!

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#vianočná nálada #Vianoce #upratovanie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
49,99
Kytica Jesona 7

Kytica Jesona 7

39,99
Sweet ružové ľalie

Sweet ružové ľalie

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk