Možno je to bulvárnymi správami. Možno sme podľahli jednej nepretržitej predvolebnej kampani za druhou a rozmýšľame už len v štvorročných cykloch, veď podstatné je len to, kto sa strieda pri koryte. Tak či onak, jedno nás politický a mediálny marketing naučil naozaj dobre: pozerať sa na veci iba z pohľadu dneška. A všetkého sa stále obávať.
Pritom s trochou nadhľadu veci vyzerajú inak. V roku 2017 boli ľudia na zemeguli najbohatší, akí kedy boli, nespravodlivým paradoxom je fakt, že najviac zbohatlo už najbohatších 500 ľudí. Bol to aj jeden z najbezpečnejších rokov. Z dlhodobej perspektívy počet vojen klesá, bezpečnosť pre jednotlivcov sa zvyšuje, hrozba teroru je v skutočnosti na ústupe a nie naopak, krok po kroku sa zlepšujú mnohé ukazovatele kvality ľudského života.
Nielen u nás, ale aj v krajinách tretieho sveta si pripisujú jedno drobné víťazstvo za druhým. Číne a Indii sa už roky darí odstraňovať chudobu. OSN prijala zmluvu o nukleárnom odzbrojovaní, začala pracovať na zmluve o ochrane oceánskych vôd – proti znečisťovaniu tonami plastu a neriadenému rybolovu. Indický súd zakázal svadby maloletých dievčat, v Istanbule prijali dôležitý dohovor na ochranu žien pred násilím, svetom otriasa kampaň MeToo, ktorá ukazuje, že spoločnosť a postavenie žien sa skutočne za posledné roky veľmi zmenili.
Vo Francúzsku získal takmer 20 % ľavičiar Mélenchon, ako reálna alternatíva fašistke Le Penovej. Pri Trumpovi netreba zabúdať na to, že nad ním takmer vyhral Bernie Sanders, kandidát, ktorý sám seba označoval za socialistu, teda po európsky za sociálneho demokrata, ktorý presadzoval bezplatnú zdravotnú starostlivosť a školstvo, boj proti daňovým rajom a vyššie zdanenie korporácií a bohatých. Podľa terajších prieskumov je stále najobľúbenejším americkým politikom, hlavne u mladých. Nie je dôležité iba to, čo sa deje dnes, ale čo to môže znamenať do budúcna, o 10 – 15 rokov. Netreba prepadať zúfalstvu.
Určite, nával negatívnych správ a ideologické „oblbovanie“ nás môže znechutiť, zlomiť, môžeme zostať apatickí, veď svet sa aj tak nedá zmeniť. Môžeme sa všetkého obávať, veď súčasný politický marketing je hlavne o zastrašovaní ľudí neexistujúcimi hrozbami. Alebo s tým niečo spravíme. Za to, že sme dnes najslobodnejší a v podstate najbohatší, akí sme boli, vďačíme predchádzajúcim generáciám a ich bojom za slobodu a ľudské práva. Treba si ich chrániť a žiadať ich dodržiavanie pre všetkých.
Aj preto je mojím osobne najväčším momentom slovenského roku 2017 štrajk vo Volkswagene, štrajk za lepšie pracovné podmienky a dôstojnosť zamestnanca, veď aj tie sú súčasťou deklarácie ľudských práv. Nech je taký aj ďalší rok, bez strachu a s vôľou a presvedčením, že lepší svet, a náš život, je možný.