Stáť si za slovom

06.01.2018 10:00

Návšteva nového poľského premiéra Mateusza Morawieckeho v Maďarsku bola jasným signálom, že zmena na najvyššom vládnom poste na postojoch Varšavy nič nemení. Vlády Poľska a Maďarska naďalej stoja na pozícii konfrontácie s „európskym mainstreamom“ od migračnej politiky po odpor proti prehlbovaniu integrácie a vytváraniu integračného jadra. Hoci najväčšiu pozornosť pútajú tzv. utečenecké kvóty, hlavným prejavom konfliktu bude iná otázka: ochrana princípov právneho štátu.

Európska komisia spustila ešte koncom minulého roka proces, na konci ktorého môže náš severný sused stratiť hlasovacie práva v Rade EÚ. Dôvodom je obmedzovanie nezávislosti súdnictva. Varšava hovorí o politicky motivovanom zasahovaní do vnútorných záležitostí. Komisia si však len plní povinnosť ochrancu spoločných európskych pravidiel vrátane princípov právneho štátu. Využíva pri tom právomoci, ktoré dostala Lisabonskou zmluvou.

Poľsko sa v skutočnosti straty hlasovacích práv obávať nemusí. Finálne rozhodnutie podlieha jednomyseľnému súhlasu ostatných členov únie. Maďarská vláda už avizovala veto. A Viktor Orbán bude premiérom aj po aprílových voľbách.

Dôležitejšie preto je, čo sa udeje v predchádzajúcich dvoch krokoch. Komisia konštatovala, že v Poľsku existuje „riziko vážneho porušenia princípov právneho štátu“. Teraz sa k tomu musia vyjadriť členské krajiny. V prvom kroku, ktorý schváli spustenie procedúry, stačí na kladné stanovisko rady 22 členov. Taký istý počet môže odsúhlasiť, že k porušeniu skutočne došlo. Až následne sa hlasuje o sankciách.

Budapešť bude proti aj v prvých dvoch krokoch. Kto ďalší? V súčasnej situácii bude Varšava ťažko hľadať spojencov mimo stredoeurópskeho regiónu. Na Londýn by sa spoliehať nemala, ten má omnoho väčšie starosti s brexitom. Pre Poľsko si nebude komplikovať vzťahy s inými členmi.

O to väčší tlak sa bude vyvíjať na Česko a Slovensko. Jasným znakom sú Orbánove snahy hovoriť v mene strednej Európy, naposledy počas Morawieckého návštevy. Implikuje tým, že stredoeurópske krajiny predstavujú v EÚ akýsi jednotný blok podporujúci os Orbán – Kaczynski. Robert Fico a Andrej Babiš majú vari podobné názory na oblasť migrácie, v širších názoroch na budúcnosť EÚ to neplatí. Aspoň navonok. Český premiér hneď po nástupe Brusel ubezpečoval, že nie je protieurópskym politikom. A slovenská vláda sa hlási do budúceho „európskeho jadra“ (čokoľvek to má znamenať).

Rokovania o právnom štáte v Poľsku budú jednou z prvých skúšok, ktoré ukážu, či to myslia vážne. Nie preto, aby sme sa „zapáčili Bruselu“ (Berlínu, Parížu…) na úkor susedov. V hre sú základné princípy fungovania EÚ. Bez ich rešpektovania na úrovni členských štátov nie je európska spolupráca možná. Nieto ešte jej prehlbovanie. Niektorým z menovaných politikov asi preblesne hlavou, že raz by sa mohli ocitnúť v pozícii poľskej vlády sami. To, že by sa im raz mohlo hodiť poistiť si moc (alebo aspoň beztrestnosť) bez toho, aby sa im do toho miešal niekto zvonku. O dôvod navyše žiadať, aby si stáli za slovom, že je v našom záujme byť súčasťou hlbšej integrácie.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Viktor Orbán #utečenecké kvóty #Poľsko #Mateusz Morawiecki #Maďarsko #Európska komisia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
24,99
Perla Ruža Color

Perla Ruža Color

34,99
Rozeta

Rozeta

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk