Ó metla, metla!

Knižka Mariny Moskvinovej Môj pes má rád džez je dobrá aj po desiatich rokoch. Otvorila som ju pri vyhľadávaní textov do recitačnej súťaže.

18.01.2018 00:00
debata (4)

Andriucha a jeho pes Žralok majú radi džez, mama s otcom majú radi jeden druhého a koho to má Andriucha?, no predsa tých dvoch, strelení sú všetci, každý inak, ale presne, teda po svojom, nemusíte mať sluch a spievať Kalinku, aby ste sa stali džezmenom, aj mama varí jedlá, ktoré pripomínajú národné jedlá, ale nie je jasné, o jedlá akého národa ide, pocestnému Vasilijovi Vasilievičovi mamina kuchyňa chutí, a tak mu Andriucha zahrá na gitare z vlastnej tvorby Ó metla, metla, kde je moja láska, má síce štvorky, ale ako hovorí Antonov: Básnik nepotrebuje vôbec nič.

No potom otec jedného dňa odíde k inej panej a zabudne na dohodu – keď to jedného v rodine omrzí a odíde, musí vziať všetkých so sebou, napokon sa vráti, kvetine je za ním strašne smutno, a smutno je, aj keď rodičia nie sú doma, o chvíľu tatko príde a bude veselo, a medzitým prídu zlodeji, požiarnici, záchranka a polícia a tatko potom povie, že „si chlapík, hlavné je, že si nikde nenasvinil“,

A potom sa zo psa stane čosi ako blchnesská príšera, no spočiatku je šiši zverolekárom označený za potkana a takmer zderatizovaný, potom však prehovorí ľudským hlasom a uvelebí sa v Andriuchovej posteli.

Všetci musia mať nejaké záľuby, a tak sa rodinka vyberie na rybačku, no potom otca zavolá krajina Šambala, na ktorej žijú mimozemšťania, a pozemšťanov Andriuchu, mamu a Žraloka začne zanedbávať, „vysypali sa z jeho srdca ako hrach“ – to nič nie je, taký život.

„Človek ide do kúpeľov, pozabáva sa, ochorie, vyzdravie, uväznia ho, prepustia ho, ožení sa, ide do kúpeľov, umrie…“ Nakoniec sa však mimozemšťanka vykľuje z mamy, hoci v knižke akoby boli mimozemšťania úplne všetci, aj doučovateľ Vladimír Josifovič Lepin, čo sa naučil Andriuchovu pesničku Pružiny skáču za oknom a čajník vonia slaninou a vydal sa putovať po Rusi.

Nič to, lebo na scéne sa objaví ďalší pocestný, strážca lode v prístave Avtandil Elbrusovič, ktorý vypestoval tekvicu veľkú ako Záporožec, dostala cenu sto žrebov lotérie, no a rybacie menu karas sa nepodáva, putuje z lavóra do chladničky a späť do rieky, koniec koncov, karasy nežijú dlho, len „do najbližšieho háčika!"

Potom otcovi vypočítajú, že v predošlom živote bol Levom Tolstým, chvíľu sa správa ako nositeľ jeho odkazu, na konci kapitoly mu padne kameň zo srdca, že nemusí zavŕšiť jeho dielo, vo výpočtoch nastala chyba, otec bol totiž v minulom živote lúčnym koníkom. A Fritz Muller, zabudnutý fašista v Uvarovke, pozdvihol celé uvarovské hospodárstvo, svätec alebo jogín, ako inak by tak dlho vydržal pod zemou, nakoniec však z Uvarovky odcestoval, dožil sa vysokého veku a zomrel, no a Andriucha prišiel na to, že chce byť hasičom a jazvečík Žralok sa ocitol kdesi v Nebeskej ríši a konečne našiel duševnú rovnováhu.

Knižka Mariny Moskvinovej Môj pes má rád džez je dobrá aj po desiatich rokoch. Otvorila som ju pri vyhľadávaní textov do recitačnej súťaže. Možno preto, lebo jej autorka naschvál zabudla na všetky spisovateľské pravidlá, ktoré sa o písaní nenaučila. Keby som recitovala, beriem ju, aspoň by sa nenudila porota!

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #kniha #Môj pes