Nuda

Ocitla som sa v porote krajského kola recitačnej súťaže Šaliansky Maťko Jozefa Cígera Hronského. Robím v knižnici, aj my v Pezinku mávame v rámci festivalu poézie Feliber poetry detskú recitačnú súťaž Maľovaná abeceda, preto som pozvanie prijala, tiež budeme potrebovať ľudí do poroty...

25.01.2018 12:00
debata (2)

Zostala som v rozpakoch, a tak som šla „šmírovať“ na internet a preštudovať si propozície. Ide o súťaž v prednese povestí s ušľachtilým snom budovať v deťoch lásku k jazyku, literatúre, svojej krajine, ľudovej slovesnosti, regiónu a čo ja viem k čomu ešte.

Deti dostanú koncom roka úlohu nájsť povesť a naučiť sa ju naspamäť. Po jednom, dvoch, s rodičmi alebo kamarátmi prichádzajú do knižnice, niektoré ani nevedia, čo to tá povesť je, a odnášajú si knižky od rôznych „povesťových“ autorov. Z ich hľadiska musí byť povesť hlavne krátka! Z hľadiska rodičov „ľahká“ alebo originálna, aby vyhrali. Niektoré deti sa súťažiť nechystajú, povesť v triede spamäti musia však absolvovať všetci bez rozdielu. Vyšší level: povesť vyberá triedna učiteľka. Pre všetkých jednu. Odrapkajú ju spamäti všetci, dostanú známku, najlepší idú na školské kolo. Zo školského na krajské a z krajského hádam na celoslovenské.

Ako teda deti získavajú ten vzťah k literatúre? Väčšina povestí, aj moderných, je napísaná archaicky, slovník obsahuje staré a nepoužívané nárečové slová, a ak im ich nevysvetlí autor, rodič alebo učiteľka, často ani nevedia, čo recitujú. Modrania o Bardejove, Košičania o Rači, Račania o Beckove… Pletú sa im jazyky, nárečie, ťahajú, kričia, prednášajú, a panie učiteľky hodnotia.

Na záver ma ako porotkyňu poprosili zhodnotiť detský prednes. Všetci recitovali nadpriemerne dobre. Aj tí najmenší. Poďakovala som sa im, že sa tie často krkolomné texty vlastne naučili, a opýtala sa, kto im ich vyberal. Podľa mňa by si decká mali vyberať samy, ale mal im niekto poradiť. Že by si mohli najskôr nejaké povesti zo svojho regiónu alebo dobre, od Jozefa Cígera Hronského, prečítať a až potom vyberať. Pochybujem, že ich texty zaujali, že sa im páčili, čo je prvý predpoklad dobrého prednesu – chcem, aby toto všetci počuli a chcem to povedať tak, že na to nezabudnú. Ten dojem som mala asi vo dvoch prípadoch. Inak nuda!

Súťaže v prednese Hviezdoslavov Kubín a Šaliansky Maťko sa stali povinnou školskou jazdou, kde medzi sebou súťažia sudr… panie učiteľky, kde sa decká tešia, že sa ulejú z hodiny, a kde sú básne aj povesti praslabou návnadou na prebudenie lásky k literatúre, regiónu alebo ľudovej slovesnosti. Skôr naopak.

Blíži sa Hviezdoslavov Kubín. Recitačná súťaž, ktorá má na rozdiel od Šalianskeho Maťka Jozefa Cígera Hronského s Hviezdoslavom spoločné aspoň miesto konania. Inak sa na nej o Hviezdoslavovi nedozviete nič, ba ani jeho verše nezačujete. Rozhoduje dĺžka, rytmika, počet veršov, strof, aktuálna učiteľská móda… Keď som bola dievča, recitoval len ten, kto chcel. Ja som chcela, lebo som rada čítala a na súťažiach boli podobní ako ja. Vždy tam bola sranda. Tá sa dnes akosi vytratila!

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba