Novou charakteristickou črtou sveta sú aj voľby. Možno namietnuť, že tie boli vždy, keď sa dalo, ale nie som si istý, či ich bolo práve toľko. Dnes sú voľby stále. Sú späté s raňajkami, obedom i večerou, spontánne pripravujú človeka na nepokojný spánok. Nielen ich proces, ale aj ich dôsledky sú nepredvídateľné.
Napríklad pri takých dôležitých voľbách, akými sú voľby prezidentov, bývajú dnes následky ešte viac zničujúce a neisté ako počasie. Ľudia, ktorí sa vo voľbách vyznajú, sú práve v ich prítomnosti úplne zneistení a určitý politický prehľad či nadhľad mávajú v tejto situácii už iba stávkové kancelárie.
Analogicky k tomu sa dá konštatovať, že každý zvolený prezident vytvorí vo svojom ľude takú hlbokú priepasť, až sa tomu sám čuduje. Mám tým na mysli, že prezident sa najčastejšie vôbec nevydarí. Takmer každý za sebou ťahá takzvaný impeachment, teda dômyselne premyslený program odvolania, ako kométa chvost. Aj keď v detailoch tohto zobrazenia sa môžu prezidenti trochu odlišovať, vcelku sú takmer na nerozoznanie.
Každý prezident tiež rozdelí národ na intelektuálnych titanov, ktorí ho volili, a na debilov, ktorí ho nevolili alebo volili niekoho iného. Tá druhá strana potom pár rokov dúfa, že hlava štátu čo najskôr zomrie. Ide o situáciu, v ktorej zrejme niet kompromisu. Ale všetky krajiny sa navzájom tvária, akoby o tom nevedeli a prezidentov si navzájom závidia.
Keď si nemôžu závidieť súčasných prezidentov, vôbec ich to nerozhádže, a závidia si nejakých minulých alebo budúcich, ktorých ešte nikto ani nevolil. Zaujímaví sú aj kandidáti na prezidentov. Tých vopred lovia strany i novinári. Niektorí sú na funkciu dokonale pripravení, no na ponuku reagujú nanajvýš odmietavo. Alebo sa ich na to nik ani nepýta. Tých, čo sú nepripravení, preto treba tak akosi nachytať a oni napokon láskavo privolia. Hoci je úplne jasné, že aj keď sú úplne nepripravení, tak to bolo vopred narafičené. Už iba z toho sa dá usúdiť, že nikto nie je prezidentom iba tak.
Tento lov na prezidentov práve prebieha u nás a môžu ho sporadicky prerušiť len silné snehové búrky, ktoré preto usilovne chystá meteorologický ústav. Aj keď v podstate nikdy nepomôžu, lebo ako sa ukazuje, kandidáti sa zúrivo roja v každom počasí. Ich obdobie na vzájomné invektívy je totiž mimoriadne presne vymedzené a kto si to skôr začne vybavovať s tými druhými, má obyčajne väčšie šance.
Každý má nejaké negatívne škvrny z minulosti. Preto určité šance by mohol mať iba bezúhonný kandidát, ktorý by celý život dokázateľne prežil v sude jogurtu a dýchal by len cez slamku. Ale napokon by sa aj tak ukázalo, že práve to je jeho najväčšia politická slabina. Preto sa nemožno čudovať, že budúci fajn prezident chýba každému. Bez neho by totiž hneď nastali tie najhoršie, teda pokojné časy.