Obezita a znižovanie verejných dlhov

, 13.02.2018 12:00

Obezita obyvateľstva sa v mnohých krajinách stáva problémom, ktorý riešia nielen zdravotníci, ale aj ekonómovia.

Rast nákladov na zdravotnú starostlivosť ľudí s nadváhou, ale aj fajčiarov vedie k úvahám o stanovení rozdielnej výšky zdravotných odvodov za poistencov.

Najďalej v tejto oblasti postúpilo Japonsko, kde sú za pracovníkov, ktorí nedbajú na svoju životosprávu, trestaní zamestnávatelia, a to zvýšením zdravotných odvodov. Argumenty, prečo majú tamojšie firmy doplácať na obéznych zamestnancov, sú založené na predpoklade, že firmy majú na nich väčší vplyv ako samotná rodina. Tomu sa v japonských podmienkach ani nemusíme čudovať, keďže pre ekonomiku v krajine vychádzajúceho slnka je typický enormný počet nadčasových hodín.

Druhou zbraňou proti obezite je zvýšenie zdanenia nezdravej spotreby. Okrem zvyšujúcich sa spotrebných daní, predovšetkým na tvrdý alkohol a cigarety, viaceré krajiny zavádzajú vyššie daňové sadzby na sladené nápoje, hamburgery či hranolčeky, najmä ak sú konzumované v zariadeniach s rýchlym občerstvením.

Štvorpercentnú „hamburgerovú“ daň zaviedlo Maďarsko. V Mexiku zasa vyrubili 8-percentnú daň na sladkosti a slané pochutiny s viac ako 275 kalóriami na 100 gramov výrobku. Podobný scenár boja s obezitou cez vyššie dane plánuje aj Veľká Británia a Francúzsko. V oboch prípadoch ide o krajiny s vysokým štátnym dlhom, takže zdanenie mastných, sladkých či slaných potravín príde vhod aj tamojším verejným financiám. Možno by sa nad takýmto príkladom malo zamyslieť aj Taliansko a Grécko, ktorých dlhy sú v pomere k výkonom ich ekonomík (HDP) ešte vyššie.

Vyššie spotrebné dane na vybrané nezdravé potraviny majú ľudí prinútiť k zodpovednejšiemu správaniu, lebo najmä v EÚ značnú časť nákladov na zdravotnú starostlivosť platia zdravotné poisťovne trpiace chronickými deficitmi. Nehovoriac o škrtaní úhrad poisťovní poskytovaných verejným zdravotníckym zariadeniam, ktoré často pri živote udržujú len štátne dotácie alebo oddlžovanie na úkor zvyšovania verejných dlhov jednotlivých krajín.

Snaha o vyššie spotrebné dane má však v podmienkach otvorených ekonomík a slobody cestovania jednu veľkú chybičku krásy. Tou je automatické zvýšenie záujmu o cezhraničné nákupy potravín zaťažených vyššou daňou v susedných krajinách, kde takéto dane nie sú. To sa stalo osudným napríklad Dánsku, ktoré kvôli nákupom nezdravých potravín tamojšieho obyvateľstva v susednom Nemecku a Švédsku roku 2012 spomínanú daň zrušilo. Zavedenie dodatočnej dane na nezdravé potraviny s jednotnou percentuálnou sadzbou v podmienkach EÚ by preto muselo byť jednotne dohodnuté a zavedené v rovnakom čase.

Oveľa ľahšie to v oblasti spotrebných daní mali krajiny socialistického spoločenstva pred rokom 1990. V podmienkach nedostatku devízových prostriedkov a slabého vybavenia valutami, neexistencie platobných kariet a ťažkopádneho zásobovania maloobchodu nespôsobovalo rozdielne daňové zaťaženie kávy, žuvačiek, iných sladkostí a alkoholu žiaden problém.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#obezita #ekonomika
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
599
Amore červené ruže 250

Amore červené ruže 250

31,99
Kytica čierny  flower box ružové kvety

Kytica čierny flower box ružové kvety

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk