Za štátne aj do vesmíru

Minulý týždeň sa oči upierali na štart komerčnej rakety firmy SpaceX, ktorý rozbehol jeden z guru technologického sveta Elon Musk. Radosť z ďalšieho pokroku techniky je namieste. Namieste však nie je viera, že sú to súkromné firmy, a nie demokratické, politické rozhodnutia, že ľudia ako Elon Musk alebo Jeff Bezos a jedine technologický pokrok nám pripravia lepšie zajtrajšky a vyriešia problémy tohto sveta. A že tak urobia z nezištných dôvodov a vlastných peňazí. Sám Musk sa rád do úlohy vizionára pasuje, veď aj program vypustenej rakety Falcon Heavy sa zakladá i na vízii prípadného osídľovania Marsu, ak by to už na Zemi išlo z kopca.

14.02.2018 12:00
debata (2)

Muskove zlepšovanie sveta a vizionárstvo majú obrátenú stranu mince, keďže prispieva k tomu, aby to z toho kopca išlo. Vo svojich firmách zakazuje odbory, zamestnanci sa sťažujú na zlé pracovné podmienky, jeho výroba ako u iných gigantov je založená na otrockej ťažbe koltánu v Kongu alebo asembláže dielov v Číne. Nielenže nič pre zlepšovanie postavenia pracovných otrokov v elektrotechnike neurobil, nikdy o tom ani nemal veľké „vízie“.

Môžeme nateraz nechať túto kritiku bokom, nesúvisí len s projektom rakety. Tá má ešte iné problémy. Otvára priestor komerčnému využívaniu vesmíru. Táto debata tu už bola, keď Coca-cola zvažovala, že vystrelí do orbitu svoju reklamu, aby sme ju videli žiariť na nebi, keď pôjdeme spať. Naozaj chceme, aby bol vesmírny priestor dostupný komerčne komukoľvek? Firmám ide v konečnom dôsledku o profit a speňaženie svojich investícií, veď aj Musk do vesmíru vystrelil ako reklamu svoje auto Tesla.

Kritici môžu namietať, že je to vec Elona Muska, ide o súkromnú firmu, ktorá si za svoje peniaze môže robiť, čo chce, a nie je povinná riešiť problémy či odstraňovať svetovú chudobu. Ono je však otázne, do akej miery je táto iniciatíva skutočne súkromná.

Do roku 2004 v USA nemohla žiadna firma do vesmíru vystreľovať nič, jedine vesmírna agentúra NASA, pod patronátom vlády. Po neúspešnom štarte rakety Columbia prevládla ideológia privatizácie a predávania kontraktov súkromným firmám.

Takže tie isté peniaze, za ktoré by vesmírne programy vyvíjala NASA, sa investovali do súkromných firiem vo verejných obstarávaniach. A tak SpaceX získal multimiliónové vývojové zákazky. Sám Musk v tlačovom vyhlásení ďakuje NASA, „ktorá dodala väčšinu financií na vývoj rakety a bez ktorej by to nebolo možné“.

Je fascinujúce, že sa považuje za normálne, keď štát dotuje výskum súkromných firiem, ktoré jeho výsledky potom predávajú s vysokým ziskom a ten prípadne ani nezdania. Lebo keď ide o štátne dotácie pre firmy, tak tam už neplatí voľná ruka trhu.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #raketa #Jeff Bezos #Elon Musk #Space X #Falcon Heavy #súkromné firmy