Jubileum jednej diktatúry

Tohtoročný február je mesiacom zvláštnych nostalgických medzníkov vo vývoji našej krajiny.

19.02.2018 17:00
debata

Tým starším z nich je neslávne výročie pošliapania demokracie v Československu, keď 25. februára 1948 bola nastolená diktatúra proletariátu spájaná najmä s menom Klementa Gottwalda. Uchopenie moci komunistami pod taktovkou Sovietskeho zväzu sa rýchlo pretavilo do bezodplatného znárodňovania firiem, onedlho aj majetku živnostníkov a poľnohospodárov bez ohľadu na názory tých, ktorým dovtedy patril.

Na kritikov „ľudovodemokra­tickej republiky“ čakala obyčajne odmena v podobe pobytu vo väzení alebo pracovného nasadenia v uránových baniach. Mnohí si pamätáme dobové heslá typu Bez práce nie sú koláče, Kto nepracuje, nech neje a ďalšie. Štát si po konfiškácii podnikateľského majetku a ožobráčení obyvateľstva o väčšinu úspor pri mene peňazí v roku 1953 mohol štyri desaťročia dovoliť budovať tzv. reálny socializmus v podobe dotovaných základných potravín, energie, lacného bývania a verejnej dopravy či bezplatného školstva a zdravotníctva.

Samozrejme, len za cenu izolovanej ekonomiky chránenej na hraniciach ostnatými drôtmi napustenými elektrinou, mínových polí a formálne z dôvodu nedostatku devíz veľmi obmedzených možností občanov cestovať na Západ len na povolenie štátnych orgánov. Výnimky neboli povolené ani tým, ktorí devízy dostali zo zahraničia alebo vedeli preukázať od cudzinca zaplatený pobyt v krajine za železnou oponou. Zakázaný bol aj vývoz valút, ktoré občanovi zostali z predchádzajúcej cesty do zahraničia.

Za perzekúcie colníkov a pasovej kontroly na hraniciach pri cestách do kapitalistickej cudziny si občania ČSSR museli platiť formou kolkov na colnom a devízovom vyhlásení. Pri pobyte nad štyri dni to bolo tristo korún, teda asi toľko, čo stáli vtedy kožené topánky. Vývoz Kčs a akýchkoľvek cenných predmetov zo zlata, striebra, elektroniky, kožených búnd a podobne bolo potrebné v uvedenom vyhlásení zapísať a doviezť späť domov.

Nedostatočné devízové vybavenie pri cestách do zahraničia, veľké cenové rozdiely medzi cenami ČSSR a zahraničím a tiež slabý výber tovaru v našich obchodoch takmer každého z cestovateľov urobilo pašerákom. Až do roku 1980 bolo totiž možné zo zahraničia dovážať iba darčeky do hodnoty tristo korún v cenách platných v Československu. Za vývoz valút, ktoré neboli oficiálne predané a potvrdené vo vyhlásení, resp. boli odhalené colnou kontrolou na hraniciach, hrozilo v prípade sumy nad dvetisíc korún odsúdenie za prečin alebo trestný čin.

Nedávno som videl dokumentárny film opisujúci obdobie nacistickej Tretej ríše tesne pred vypuknutím druhej svetovej vojny o strastiplnom vycestovaní mladej Židovky z Nemecka do Švajčiarka. Táto scénka mi pripomenula moje skúsenosti s colnou osobnou prehliadkou pod taktovkou štyroch pánov v civile v bratislavskom prístave na jeseň 1983, keď som odchádzal na zájazd do Viedne. Spomienky na diktatúru môžu mať naozaj rozličné podoby, ktoré by si málokto z nás chcel zopakovať.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #výročie #diktatúra #Klement Gottwald