Trhy na neroztrhanie

takmer každý zo spoluobčanov má pomerne bohaté skúsenosti s trhom.

24.02.2018 17:00
debata

Ja sa k nim hrdo radím, lebo niekedy chodievam na trhovisko na Miletičovej ulici. Je pomerne veľké a v pôdoryse trochu pripomína burzu v Londýne, čím sa však takmer každá podobnosť končí, lebo bratislavské trhovisko je skutočne medzinárodné.

Napríklad všade sa na ňom platí eurami, čiže odpadá smiešna a zavádzajú povinnosť preratúvať tri väčšie kvasené uhorky na britské libry šterlingov alebo na americké doláre. I keď, aspoň pokiaľ som si stihol všimnúť, je tam mnoho predavačov, ktorí nepochybne musia byť v takých čínskych jüanoch naozaj ako doma. Môžu ich síce mať plné priehrštia, ale na Miletičke si bez eura neporadia, a teda ani neškrtnú. Silná slovenská mena ich jednoducho nepustí.

Môžem to potvrdiť aj z vlastnej skúsenosti, lebo eurom som zatiaľ platil bez problémov takmer v celej Európe. Dokonca aj v jednom severoafrickom štáte u takého chlapíka, čo tam predáva slamené klobúky a sfingami pomaľované textilné čapice obďaleč Chufuovej pyramídy.

S eurom teda človek nemá v Európe takmer nijaký problém, aspoň v jej dosť veľkej časti. Pretože v niektorých nie až tak rozvinutých štátoch, ktoré bezprostredne susedia so Slovenskom, ho zatiaľ ešte nepoznajú. Ale väčšinou ho zoberú aj tak. No na Miletičke mu v tejto nanajvýš rozumnej a pritom celkom domácej mene zvyčajne aj vydajú.

Preto mnohých prekvapilo zákerné rozhorčenie talianskeho ministra priemyslu Carla Calendu nad presunutím výroby kompresorov, o ktorom rozhodla americká firma Whirlpool, na Slovensko. Teda, pokiaľ som to správne pochopil, rozhodla, že jej akosi podriadená brazílska spoločnosť Embraco má túto výrobu presunúť z Talianska na Slovensko. Čím sa vraj pár stoviek pracovných miest v Taliansku stratí, ale u nás práve tým získa.

Človek by si pomyslel, že ide z americkej strany skutočne iba o drobný kultúrny počin, najmä ak zvážime, že Whirlpool je vlastne len do angličtiny prevedený názov Krútňava, teda pomenovanie rovnomennej slovenskej opery Eugena Suchoňa, ktorá mala premiéru v SND už roku 1949. Odvtedy prirodzene rezonuje v srdci každého kultúrne rozhľadeného človeka.

To by každý Talian, prirodzene operu ctiaci a milujúci, mal pochopiť už na základe grandióznych tradícií svojho národa. Lenže v tomto prípade o kultúru až tak veľmi nejde, lebo vraj znovu len o neviditeľnú ruku trhu. Práve tejto ruky a tým i Slovenska sa musela zastať aj eurokomisárka pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerová.

Preto jej chcel, teda neviditeľnej ruke trhu, aj taliansky minister financií Pier Carlo Padoan takpovediac klepnúť po prstoch úplne márne. Pripadá mi iba trochu zvláštne, že by tento presun skôr rešpektoval, ak by vraj smeroval do Francúzska, Španielska alebo Nemecka, ako sa minister Calenda vyjadril. Nuž s onou neviditeľnou rukou trhu, ktorá údajne vždy vyrieši všetko, máme na Slovensku tiež pozoruhodné skúsenosti.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #trh #trhy #Miletičova ulica #Miletička