Život s knihami

Aj keď by sa to na prvý pohľad mohlo zdať celkom jednoduché, život s knihami nie je vždy iba ľahký. Predstava malebného zimného večera, stráveného s knihou v ruke, je krásnou abstrakciou. Asi ako predstava, že faraón nikdy nebol v puberte. Zo zachovanej sochy sa to totiž nikdy nedá zistiť, aj keď je veľmi veľká. Socha však nikoho neohrozuje. Knižnica každého.

04.03.2018 08:00
debata (1)

Napríklad kolegovi manželka vážne pohrozila rozvodom, ak ešte nejakú knihu prinesie domov. Mala tým pochopiteľne na mysli takú, ktorá v byte zostane, nie požičanú, ktorá sa opäť stratí niekde v hĺbkach vesmíru. A pritom ich domov vždy pôsobil vcelku útulne. Knihy mali vo všetkých izbách, ba zaberali väčšinu pivnice, no iba časť balkóna. Teda ako je to v obyčajnej slovenskej domácnosti celkom bežné.

Ničím sa to nelíšilo napríklad od domu amerického spisovateľa Ernesta Hemingwaya na Kube, v ktorom mal malú príručnú knižničku ešte aj na záchode. Rozumel som mu, lebo nikde som nevidel majstrovu garáž, v ktorej mám podobné, takpovediac prebytkové, knihy ja. Ale kolegovi som tento inšpiratívny Hemingwayov počin nikdy neprezradil, aby som aspoň trochu ochránil jeho tradičnú kresťanskú rodinu pred úplným rozvratom a katastrofou.

Neviem, na ako dlho sa mi to podarilo, lebo pri poslednom stretnutí odmietol priateľské posedenie pri káve s tým, že ešte musí zaskočiť do antikvariátu. Z takej návštevy nikdy neplynie nič dobré. Každý zisk je tam, pochopiteľne za týchto okolností, čistou stratou. Predsa len priniesť domov toľkú nákazu! Toľko strachu nezažije ani mladá pašeráčka s deviatimi kilogramami heroínu na hraniciach v Pakistane.

Preto môj kolega ako taká povrchná kukučka kladie svoju literatúru už aj do cudzích hniezd. Popri vlastných sa mu o ňu starajú priatelia, ktorí však po krátkom čase neodvratne narážajú na hranice svojho, pôvodne celkom bezbrehého altruizmu. Vracajú mu nenávidených bezdomovcov po celých škatuliach. Pritom je kniha vždy aj vítaným pomocníkom.

Pamätám si, ako som raz sám doma skladal sedačku a nemal mi ju kto podržať. Ale dva metre kníh to vykonali celkom dobre. Možno raz budú mať veľkú cenu. Priateľ z Ameriky ma konšpiratívne zaprisahával, aby som tlačené knihy kdesi ukryl, ak by ich ešte niekedy niekto potreboval čítať. Podľa neho budú časom všetky iba „digitálne“ a tie nejakí „oni“ o niekoľko sekúnd budú môcť úplne zmeniť.

Z románov môžu zmiznúť niektoré hlavné postavy, zmenia sa príbehy a ešte aj všeličo iné. Informačná a kybernetická vojna bude v budúcnosti jednoducho strašná. Nuž neviem, ako by tie zachované knihy v takej konkurencii svojich vnútorných zmien mohli uspieť.

Neviem tiež, či sa úplne mýli. Napríklad, keď vidím, ako sa vo filme z krvilačnej Alžbety Báthoryovej stáva kultivovaná bylinkárka, z mýtického Jánošíka rachitický a retardovaný sociopat. Nie je to azda dôsledok nejakej takto prepísanej knihy? Nie je napokon práve v knihách ten pravý a skutočný vesmír, ktorý treba objavovať? Nielen v marci, ale po celý život? A vždy iba s láskou.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #knižnica