Navyše keď spolupracuje aj s cirkvou. Veď veľká časť mafiánskeho biznisu býva legálna, prebieha v slušných odvetviach, v drahých oblekoch a živí sa z verejných obstarávaní.
Talianska mafia 'Ndrangheta dováža do Európy kokaín, ale robí všetko, na čom sa dá dobre zarobiť. Podľa investigatívy denníka New York Times sa za posledné roky špecializuje na nové odvetvie. Neuhádnete na čo. Na biznis s centrami na pomoc imigrantom! Vláda totiž poskytuje dotácie určené na jedlo, ubytovanie, drobné osobné potreby, na sociálnych pracovníkov alebo učiteľov taliančiny, aby pomáhali utečencom začleniť sa do spoločnosti. Tieto peniaze sú určené sociálnemu centru, ktoré má tieto služby zabezpečiť a ktoré prevádzkujú Taliani.
Mnohí nemajú problém sa na tom nabaliť. Utečenci a utečenky, ktoré prežili plavbu cez Stredozemné more, sa ocitli v podstate vo väzeniach obohnaných ostnatým drôtom a podľa kamerových záznamov dostávali na jedenie zatuchnuté kuracie alebo vôbec nič, výučba taliančiny ani sociálna práca sa nekonala.
Prevádzkovatelia centier im ani nevyplácali denné vreckové 2,50 eura a ešte umelo nafukovali počty ubytovaných, aby získali väčšie dotácie. Nešlo o málo, za posledných desať rokov podľa polície uliali 41 z celkového rozpočtu 102 miliónov eur, viac ako tretinu rozpočtu „pre utečencov".
Naozaj najväčším morálnym dnom je, že jedným z manažérov operácie bol katolícky kňaz. Edoardo Scordio si na pomoci utečencom založil svoj biznis a pod rúškom charity poberal štátne peniaze, ktoré spolu s kumpánmi míňali v drahých reštauráciách a hoteloch.
Keš ukladali doma v sejfoch a jeho „obchodní partneri" si v kúpeľniach púšťali vodu zo zlatých kohútikov. V chudobnejších častiach krajiny, za peniaze z charity pre tých, čo sú na tom ešte horšie ako utečenci. A keďže ľudí, ktorí utekajú pred vojnou alebo chudobou a prichádzajú do Talianska, je stále dosť, riadenie takýchto centier sa stalo zlatou baňou.
,Nie je to jediný biznis, kde peniaze nejdú tam, kam majú. Mimo ubytovacích centier sa každá ruka mafii hodí na otrockú prácu v agrobiznise, ktorý je v Taliansku úplne závislý od sezónnych pracovníkov a migrantov. Na poliach zbierajú slávne paradajky – pomodoro utečenci z Pakistanu a Nigérie, ale dokonca aj Rumunky a Bulharky, 10 až 12 hodín denne na slnku za pol druha eura na hodinu.
Odhaduje sa, že v celom Taliansku je takmer pol milióna sezónnych zamestnancov zneužívaných v systéme otrockej práce, vrátane mladých pod osemnásť. Ak sú bez povolenia alebo musia splácať dlh, čo zaplatili prevádzačovi cez hranice, boja sa na niekoho obrátiť.
Realita je často komplexnejšia, ako sa na prvý pohľad zdá. Sú ľudia, ktorí sa neštítia zarábať na čomkoľvek, vrátane utrpenia iných. Jedno slovenské konšpiračné médium tak raz šírilo poplašný blud, že juh Talianska je ovládaný imigračnými zločineckými gangmi. To ťažko, veď ten je už desaťročia dobre organizovaný a ovládaný zločineckými skupinami – domácich mafiánov a podnikateľov. Prípadne spolu s cirkvou.