Mesiac daňového zúčtovania

12.03.2018 17:00

Kedysi sa marec označoval za mesiac knihy, dnes skôr za mesiac ročného daňového zúčtovania. Plné ruky práce majú ľudia aj firmy, ktoré musia podať daňové priznanie a zaplatiť daň z príjmu či zo zisku. Tlačivá sa pritom každý rok menia, lebo štát sa logicky usiluje o svojich daňovníkoch z roka na rok dozvedieť viac.

V porovnaní so zahraničím nie sú daňové sadzby na Slovensku vysoké. Ak sa však pozrieme na úroveň príjmu, od ktorého sa platia, môžeme byť najmä v porovnaní s bohatšími krajinami Európskej únie dosť prekvapení. Pokiaľ u nás po odpočte povinných poistných odvodov predstavuje hranica ročného nezdaniteľného príjmu jednotlivca iba 3 803 eur (316,90 eura mesačne), v Rakúsku to je 11-tisíc eur ročne (916,60 eura mesačne). Ak by sme takéto nezdanené pásmo mali v slovenských podmienkach, dane z príjmu by neplatila asi väčšina obyvateľstva.

Štát voči nám nie je štedrý ani pokiaľ ide o príjmy, z ktorých sa musia platiť povinné odvody. V prípade doplnkového dôchodkového sporenia označovaného ako tretí pilier platí zamestnanec z príspevkov, ktoré mu dáva k sporeniu zamestnávateľ, daň z príjmu aj zdravotné odvody. V Rakúsku sú takéto príspevky zamestnávateľa oslobodené u zamestnanca od daní a od odvodov do výšky 300 eur ročne.

Po obdobnej štátnej podpore dobrovoľného dôchodkového sporenia však slovenskí odborári márne volajú už dlhé roky. Naši penzisti sa nemôžu s rakúskymi porovnávať, ani pokiaľ ide o starobné dôchodky zo štátneho systému. Seniori na druhej strane Dunaja totiž priemerne ročne dostanú 14-krát 1 400 eur, teda asi 16 800 eur brutto. Z nich im aj po zaplatení zdravotných odvodov zostane skoro o polovicu viac ako predstavuje bežná mzda či plat slovenského zamestnanca.

Paradox daňovo-odvodového systému SR predstavuje už samotný základ, z ktorého sa vyrubujú povinné zdravotné odvody. V zahraničí fyzické osoby platia zdravotné odvody najmä z pracovných príjmov a podnikania. U nás sa musia hradiť zo všetkých príjmov s výnimkou prenájmu nehnuteľností. To v praxi môže spôsobiť kuriózne situácie, keď sa odvody vypočítavajú z predaja nehnuteľností (z rozdielu cien, ak ju občan predal do päť rokov od jej nadobudnutia drahšie, ako ju kúpil), ale aj z väčšiny výhier a dokonca i z predaja poľnohospodárskych prebytkov nad 500 eur ročne.

Slovenské poisťovne od roku 2018 musia platiť poistnú daň, ktorá nahradila nedávno zavedený odvod z poistného. Na tom by nebolo v porovnaní so zahraničím nič neobyčajné, ak by svoje zvýšené náklady boli ochotné zaplatiť zo svojich ziskov. Novozavedená daň z poistného má štátu priniesť podľa vyjadrenia generálneho riaditeľa ČSOB Daniela Kollára asi 57 miliónov eur.

Kroky štátu považujú poisťovne za nepriateľské gesto voči poistencom. Napríklad v životnom poistení, ktoré slúži na to, aby sa občan chránil pre prípad nepredvídateľnej situácie, sa poistky zdaňujú dokonca niekoľkokrát. Občan si poistné platí zo zdanených peňazí (poistné si nemôže odrátať z daňového základu), kapitálový výnos z poistenia podlieha dani z príjmu poistenca a po novom k tomu pribudne aj daň z poistky.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#daňové priznanie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
24,99
Perla Ruža Color

Perla Ruža Color

34,99
Rozeta

Rozeta

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk