Lastovičky, juričky a kominárky vyvedú majú mladé a budú ich učiť lietať. Oteplilo sa, jar je tu, do zeme treba postrkať georgíny, ktorým sa po česky krásne hovorí jiřiny, obrovské tekvice, cukiny aj tekvice hokaido.
S dcérou posadíme hrášok aj fazuľku na lúsky. Žltú maslovú aj zelenú, ktorú tak ľúbia Francúzi. Aj my ju máme radi. Syn hovorí lúskom hnusky a smeje sa. Rajčiny budú vinohradnícke. Veľké ako býčie srdcia, tak sa im tuším hovorí. Kolíky budú krátke, lebo ani jeden rok nenájdeme dlhšie. Dnes je s dreveným kolíkom problém. Kedysi ich – štekov – boli plné vinohrady. Robili sa z agátového dreva, postupne ich povymieňali za neromantické, škaredé betónové stĺpiky.
Ruže aj tento rok budú kvitnúť, akoby sa pomiatli. Červené, žlté, ružové, biele, vietor to bude čepcovať, rozfúkavať lupienky po tráve aj po chodníčkoch, ktoré sa hocikde rozdvojujú. Stračia nôžka bude kvitnúť, aj záhradný divý mak, aj ľalie. Všetko dôverčivo vylezie zo zeme, zazelená sa a hop ho na vec – bude kvitnúť a kvitnúť.
Na pavlovnii si urobia hniezda drozdy aj škorce. Hocikedy sa okolo halúzky ovinie užovka stromová. Keď drozdom vypadne z hniezda kúsok škrupiny alebo vajko, zodvihnem a poobzerám si jeho farbu. Je sivobelasá. Drozdy maľujú najkrajšie vajíčka. V odkvitnutých strapatých pivonkách sa budú rozvaľovať lenivé zelenozlaté chrobáky.
Teraz mám rada belasú. Na jar si oblečiem belaso-žlté šaty. V niektorých šatách som šťastná. Som šťastná, nič nechcem, všetko mám. Ale čo keď sa môj vlak vykoľají, ako to bolo, keď ochorela mama? Budem sa musieť sústrediť, aby som vedela, čo kam patrí, čo sa ako varí, aby som sa dokázala usmiať na dcéru alebo na ruže v našej záhrade.
Prestanem rozumieť vtáčej reči, nebude ma zaujímať politika, domáca ani zahraničná, nehnem brvou, keď sa dočítam, že severný pól sa o kúsok posunul a s našou zemeguľou je to nahnuté. Čo keď sa naše vlaky vykoľaja, výluka na trati, zmena plánu. Ťažisko totiž svoju polohu nemení. Ťažisko je ťažisko. Zatrasie sa pod človekom stolička, preľakne sa a zistí, že srdce mu stále bije na tom istom mieste.
Nepotrebujeme nič. Kukučky, smaragdy ani belasé šaty. Na obločnicu klope drobný dážď. Rozhlas vysiela rádiožurnál. Jedným uchom sa snažím rozoznávať, o čom je reč. Malicherné žabomyšie vojny. Dámové a pánové, väčšinou ide o prachy, ale tie nám nakoniec budú na milú rozmilú! Ak vták vytratí z hniezda vajko, už sa z neho nevyliahne nič!