Prvou je spôsob, akým sa udiali. Bol charakteristický pre Trumpovu administratívu – prezident oznámil výmenu cez Twitter, počas Tillersonovej cesty v Afrike. Bez toho, aby o tom prepustený šéf diplomacie vopred vedel.
Náhle personálne výmeny sprevádzajú Trumpovu administratívu od začiatku. Za normálnych okolností by bol administratívny chaos problémom. Sťažoval by presadzovanie politickej stratégie vlády. Stále výmeny na postoch poradcov či jej kľúčových členov by ohrozovali odbornosť, oslabovali kontinuitu a boli mätúce pre partnerov.
Lenže – a tu sa dostávame k druhému uhlu pohľadu – normálne časy už viac ako rok nie sú. Už predvolebná kampaň ukázala, že pre Donalda Trumpa nie je dôležitá stratégia, ale témy. Témy, v ktorých môže skórovať víťazstvo – či aspoň odviesť pozornosť od iných problémov. Vládnutie sa podobá permanentnej predvolebnej kampani. Výmena Tillersona, ktorý s prezidentom nesúhlasil v niektorých dôležitých otázkach, za lojalistu Pompea, je prostriedkom posilnenia kontroly. Aj signálom, že tón a tempo stále udáva Trump.
Znamená to, že táto výmena nebude mať žiaden vplyv na americkú zahraničnú politiku? To sa tak jednoznačne nedá povedať. Predpokladajme, že Pompeo prejde Kongresom a stane sa novým šéfom diplomacie. Vo dvoch dôležitých témach bude mať k Trumpovi bližšie ako jeho predchodca.
Tillerson otvorene hovoril o zasahovaní Moskvy do predvolebnej prezidentskej kampane v 2016. Napriek tomu, že ešte ako prezident ropnej spoločnosti Exxon Mobil mal úzke vzťahy s Putinovým režimom, v administratíve patril k podporovateľom tvrdšieho postupu. Tillersonov pád – spôsob a rýchlosť odvolania – bude pre Pompea pravdepodobne dostatočným ponaučením, že ak si chce udržať úrad, musí držať Trumpovu líniu.
Druhou témou je Irán. Keď chcel americký prezident pred niekoľkými mesiacmi vycúvať z viacstrannej jadrovej dohody s Teheránom, Tillerson bol proti. Rozhodnutie padne v prvej tretine mája. Ak Trump nepodpíše predĺženie suspendovania protiiránskych sankcií, Teherán to môže vyhodnotiť ako jednostranné porušenie záväzkov. A dohoda, ktorá mala garantovať, že Teherán nebude vyvíjať jadrové zbrane, bude mŕtva.
Trumpove doterajšie vyjadrenia naznačujú, že aktívne hľadá konfrontáciu na Blízkom východe. Aj v tomto je preňho výmena na poste ministra zahraničia výhodná: Pompeo nie je len lojálny, ale aj známy protimoslimskými vyjadreniami.
Jedným z najväčších rizík Trumpovej administratívy je podriadenie vládnej agendy jeho osobným politickým záujmom. Vysoká miera personalizácie politiky je typická skôr pre (polo)autoritárske režimy, ako je Putinovo Rusko.
Demokracie sa proti nej bránia mocenskými brzdami a protiváhami. Nie všetky však môžu byť ukotvené v ústave či zákonoch. Práve tie neformálne sú oslabované administratívnym chaosom a politikou vykonávanou cez sociálne siete.