V médiách sa objavuje jedna správa za druhou o tom, ako spolu ANO a ČSSD rokujú napríklad o preplatení prvých troch dní nemocenskej, ktoré v tejto chvíli chorí preplatené nedostávajú. Podpredseda ČSSD Jiří Zamola od Babiša žiada záruky, že ich vo vláde nebude prehlasovávať, Babiš ponúka sociálnym demokratom štyri ministerstvá a zvonku to skutočne pôsobí, že sa rodí plodná spolupráca.
Lenže veci nebývajú také jednoduché, ako sa zdajú. Vláda síce vládne, ale o zákonoch hlasuje parlament. V snemovni má Babiš okrem tejto vznikajúcej koalície ešte jednu, s ktorou má takmer ústavnú väčšinu a ktorú používa na to, aby presadil všetky kľúčové hlasovania. Je to koalícia ANO, KSČM a SPD Tomia Okamuru (115 hlasov).
S dvoma menovanými stranami nemôže vládnuť preto, lebo by sa naňho zniesla kritika, že paktuje s extrémistami, a to by si všimlo i zahraničie. Písalo by sa o tom, že sa Česko vydáva na scestie, a to si Babiš nepraje. Chce, aby všetko prebiehalo pokiaľ možno hladko. Tu sa mu ponúka ideálna možnosť. Jednu koalíciu bude mať „naoko“, aby veľmi neprovokoval, druhú pre istotu, aby presadil to, čo potrebuje. Pre sociálnych demokratov vo vláde to môže byť veľmi nepríjemná pozícia.
Ako občianka síce oveľa radšej vidím vládu, v ktorej bude okrem ANO ešte aj ľavicová ČSSD, ako keby to Babiš zlepil napríklad s asociálnou ODS, no dôsledky pre sociálnu demokraciu môžu byť zničujúce. V minulej vláde boli pozície opačné. ČSSD mala väčšinu svojej voličskej priazne a veľká časť jej voličov prešla práve k Babišovi.
Dokázal totiž premeniť všetky úspechy vlády na svoje a všetky neúspechy hodiť na svojich koaličných partnerov. V tejto disciplíne je nedostihnuteľný a neexistuje žiadny dôvod myslieť si, že by to teraz malo byť nejako inak. Tým skôr nie, ak si k tomu primyslíme, že druhou hlasovacou koalíciou v snemovni zaženie kedykoľvek svojich partnerov do kúta.
Okrem toho má Babiš v rukáve ešte jedno eso, ktoré môže použiť proti všetkým. Sú ním predčasné voľby. V prípade, že by sa konali napríklad na jeseň, získal by pravdepodobne ešte viac percent ako v minulých. Jeho podpora neklesá, naopak. To však nie je prípad iných strán, povedzme tých liberálnych pravicových, ktoré by sa do snemovne nemuseli dostať vôbec, a to isté by sa mohlo stať aj ČSSD.
Keby sa naplnil tento scenár, splnil by sa predsedovi ANO sen, že by sa nemusel s nikým o ničom dohadovať. To by bolo iste dobré pre Babiša, ale nebolo by to dobré pre Českú republiku.