Hranice možného

Ešte pred niekoľkými týždňami sa zdalo, že rokovania o brexite sa dostávajú do veľkého sklzu. Dnes je všetko inak. V pondelok predstavili vyjednávači oboch strán draft dohody o podmienkach odchodu, ktorá upravuje aj podobu tzv. prechodného obdobia. Ukázalo sa, čo bolo zrejmé už dlhší čas: v rokovaniach ťahá Londýn za kratší koniec. Po mesiace trvajúcich rokovaniach, vytyčovaní červených línií a zastrájania sa, že žiadna dohoda je prijateľnejšia, než dohoda zlá, nakoniec pristúpil na prakticky všetky požiadavky únie.

23.03.2018 17:00
debata

Jednou z kľúčových požiadaviek advokátov brexitu bolo „znovuzískanie kontroly“ nad imigračnou politikou. Garancia práv občanov Európskej únie žijúcich v Británii sa mala pôvodne týkať len tých, ktorí prišli do krajiny pred marcom 2017, keď Londýn oficiálne oznámil odchod. Potom to mal byť dátum brexitu. Nakoniec to bude 31. december 2020, keď sa skončí prechodné obdobie – čo bola maximalistická požiadavka EÚ.

Podobne to dopadlo aj v otázke hranice medzi Severným Írskom a Írskom. Londýn súhlasil s niečím, čo ešte pred necelým mesiacom označil za neprijateľné: ak sa nenájde iná dohoda, hranica sa posunie do Írskeho mora. Z ekonomického hľadiska bude Severné Írsko viac súčasťou EÚ než Spojeného kráľovstva.

Jediné, čo Londýn získal, je tak prechodné obdobie, vďaka ktorému bude súčasťou jednotného trhu aj po vystúpení z únie, minimálne do 31. decembra 2020. Má to však svoju cenu – Británia bude musieť uplatňovať a rešpektovať všetky európske pravidlá a plniť si záväzky, vrátane finančných. Nebude však už o nich môcť rozhodovať.

Pár kontroverzných oblastí ostáva otvorených – napríklad otázka jurisdikcie Súdneho dvora EÚ. Keďže finálne znenie dohody by malo byť známe najneskôr koncom jesene (aby sa stihla jej ratifikácia), Londýn o nich bude môcť s Bruselom rokovať ešte minimálne pol roka. Nie je dôvod predpokladať, že by bol v pretláčaní „svojho pohľadu“ úspešnejší ako doteraz. Natíska sa otázka: načo potrebovala vláda Theresy Mayovej rok manévrovania, keď nakoniec prakticky ustúpila na celom fronte?

Jedným z podstatných dôvodov je, že hlavným „súperom“ Mayovej v rokovaniach o brexite nie je Európska komisia či členské krajiny, ale britskí euroskeptici. Predovšetkým vplyvná časť Konzervatívnej strany. Pred necelými dvoma rokmi vyhrali v referende bez toho, aby mali pripravený plán ďalších krokov. Odvtedy len opakujú referendovú mantru „znovuzískania suverenity“.

Posledný rok strávila britská premiérka presviedčaním zástancov rýchleho odchodu za každú cenu, ako je Boris Johnson, že brexit, rovnako ako členstvo v únii, nie je „vyberaním hrozienok z koláča“. Je tvrdým vyjednávaním, vymieňaním ústupkov a záväzkov, v ktorom mantinely stanovuje európska legislatíva. A v ktorom má EÚ, pokiaľ ostáva jednotná, politicky navrch.

Obrancov suverenity Spojeného kráľovstva čoskoro čaká nepríjemné poznanie, že v podobných hraniciach možného sa bude odohrávať vyjednávanie európsko-britskej obchodnej dohody.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Londýn #Brexit #Theresa Mayová