Odpusťte, pani Kuciaková

31.03.2018 08:00

Ján Kuciak, ten sympatický chlapec, ktorý sa aj trochu hanbil vystupovať na verejnosti, sa stal hrdinom.

Niektorí si myslia, že väčším ako Jan Palach – nezvolil si smrť dobrovoľne. Vo zverejnenom videu hovorí, že Panama Papers nikoho nevzrušili. Potrebujeme príbeh, podobný, ako bola Zuzka Hlávková. Nielen z tých slov, ale z väčšiny jeho novinárskej práce je jasné, čo chcel dosiahnuť: jeho smrťou a smrťou priateľky Martiny sa to všetko stalo.

Toto mal na mysli jeho vrah, presnejšie objednávateľ? So smrťou sa vyrovnávame každý po svojom, niekto ju dokonca využíva v politickom boji a teší sa, že vraždou dosiahol míľnik, ako sa dostať k moci. Politici sú už takí. Jeden druhého musí zaškrtiť, lebo ak ho nezaškrtí, tak nie je politik (hovorí český novinár a bývalý politik Martin Komárek).

Ján Kuciak začínal ako bloger. V roku 2012 napísal o nezvyčajnej žene, svojej mame. Žena, 49 rokov, už nie celkom zdravá, z vidieka, robotníčka so základným vzdelaním… Diskutéri jej pod blogom veľkopansky odporúčali na sebe začať makať, nesedieť doma, učiť sa po nemecky, odísť pracovať inde, či aby sa o ňu postarali deti.

Mama však naďalej otrocky pracovala pod rozpálenou plechovou strechou (50 stupňov v lete, 5 stupňov v zime) aj 16 hodín denne, bez dovolenky. Pre svoje deti, pre svojho syna! Bála sa stratiť túto otrockú prácu. Závod v Bytči prešiel slávnou transformáciou, ktorá vraj priniesla také sladké ovocie pre Slovensko. Voliť nechodí, lebo nevie, koho by volila: aj tak všetci kradnú. On sám hľadá a sklamáva sa. Miklošovi, Sulíkovi, Procházkovi, Ficovi neveril asi od začiatku.

Pri Gorile bol Ján Kuciak na námestiach. Napísal o tom blog Prečo treba ísť do ulíc. Chcel vidieť protest vedený aktivistami z radov spoločnosti, nie politikmi. Nemožno preto pochybovať, že tí, čo prišli po tej ohavnej vražde von, naplnili jeho želanie. Nemožno pochybovať, že pád vlády Roberta Fica bol jeho snom. Vedel to vrah?

No Jánov príbeh nie je len o strašnom odchode popravených. Vidíme Slovensko rozčesnuté na úspešných a lúzrov. Paradoxne úspešní majú pocit, že im ktosi ukradol revolúciu, teraz si chcú vziať víťazstvo späť. Opozičné médiá upratujú, z každého kúta vlasti vykukne kostlivec. V každom kúte vlasti sú však aj tiché „šičky z Hencoviec“ podobné pani Kuciakovej, ktoré za svoju otrockú prácu nedostávajú primeranú plácu. Dokonca občas žiadnu. Kolonisti, ktorí si sem prišli zarobiť, zdvihnú kotvy a nič sa im nestane. Všetky vlády od začiatku transformácie (ako sa v začiatkoch nazýval lúpežný kapitalizmus) podplácajú investorov.

Sociologička Magda Vášáryová v pohnutých dňoch dáva v jednej českej televízii interwiev, hovorí o Slovensku ako o šťastnej krajine, kde žijeme najlepšie zo všetkých čias. Ako odborníčka odporúča poznať horizont túžob. Lebo to nejde, aby sme sa mali všetci každý deň stále lepšie.

Myslím, že by stačilo, aby sa mala aj pani Kuciaková (a jej podobné) konečne dobre. Stratila syna, ktorý hľadal (aj pre ňu) nádej.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#vražda novinára Jána Kuciaka #Ján Palach
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
34,99
Kytica Zimona 19

Kytica Zimona 19

33,9
Srdce farebné gerbery

Srdce farebné gerbery

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk