„Všeho s mírou“, veď hej… Tomu rozumieme, ale na stole sa odrazu ocitla knižka od pána XY, bývalého distribútora antidepresív. Knižka, z ktorej sa dozviete tie najosvedčenejšie správy, ako celá distribútorsko-doktorská aj pacientska mašinéria funguje, úplatky, podplácanie lekárov, predpisovanie liekov – a hlavne, ako účinkujú, či vlastne neúčinkujú. Autor totiž spomenul iba vedľajšie účinky, počet samovrážd medzi pacientmi, ktorí spomínané antidepresíva užívajú, vedľajšie účinky inzulínu, ktorý, zdá sa, distribuoval tiež… Na zadnej strane prebalu knihy sa dozviete, aké veľké zviera v tejto mašinérii bol autor kedysi, ako všetko pochopil a všetko sa mu zhnusilo a teraz chce konečne ľuďom povedať pravdu!
My psychiatri a ich deti aj pacienti o veciach čosi vieme! Vieme čosi o úzkostiach, smútkoch, napätí či nespánku, ktorý môže trvať aj niekoľko týždňov, vieme o tom, ako niektoré z antidepresív pôsobia, že prezerať si lieky na spanie je niekedy, ako pozerať si cestovný poriadok, vieme, ako ktoré pôsobia, aj o tom, ako sú ktoré návykové aj aké majú vedľajšie účinky…
Knižka mi trochu pripomenula šteky všetkých ohrdnutých milencov a mileniek a iných blízkych ľudí hviezd a hviezdičiek, ktoré sa najskôr upelešia v domácnostiach, zalezú kdesi pod kožu, ale hneď, ako sú odstrčené od koryta, podávajú zasvätené správy o svojich súkromných životoch, forsírujú kadejaké intímne fotky z vlastného života, ba tí odvážnejší napíšu aj knižky.
Pánovi XY sa nehnusilo najskôr behať, uplácať lekárov, distribuovať „otravu“ v pilulkách, roznášať letáčiky s ich vynikajúcimi účinkami a tie vedľajšie označovať za zanedbateľné. Neskôr tejto mašinérii ešte aj šéfoval, na „otrave pre ľudí“ zbohatol, a teraz podáva správy z prvej ruky! Bol predsa pri tom, prečo mu neuveriť?
Nie som doktorka, sedávam za pultom v detskom oddelení v knižnici a o smútkoch aj liekoch na ne neviem veľa. Nerobím si žiadne ilúzie o koncernoch, ktoré ich vyrábajú, ale čo sa týka doktorov a ich pacientov, nosím ružové, najružovejšie okuliare. Musíme si pomáhať!
Pomoc v podobe knižky pána XY prišla s oneskorením a čosi mi tu posmrdkáva, aj keď som sa ju usilovala čítať s tými ružovými okuliarmi na nose. Všetkých psychiatrov a ich pacientov hádže do jedného vreca. Ja by som do vreca strčila jeho aj s jeho falošnou publikáciou a ešte mu možno aj dala po krížoch. Podobní odkrývači právd vlastne môžu napáchať viac škody ako osohu. A ako bývalí lekári by niečo o tých „škodách“ mohli vedieť. Keď to viem ja, pacientka? A teraz už pssst, uvarila som si medovkový čaj, vraj upokojuje.