Podľa prvých správ išlo o skupinu, ktorá okrem plánovania útoku na vlak zapaľovala policajné autá a mýtne brány. Postupne sa však začalo ukazovať, že polícia na svoje obvinenia nemá žiadne dôkazy, že prípad vlaku so zapálenými autami zrejme vôbec nesúvisí a že sa do skupiny infiltrovali dvaja agenti, ktorí útok aktívne plánovali. Obžalovaných síce bolo spočiatku šesť, ale prípad šiesteho bol preradený na samostatné pojednávanie, pretože s ostatnými nemal nič spoločné. Zo zvyšných piatich boli tri osoby obvinené priamo z plánovania útoku, ďalšie dve ženy zas z toho, že o tom vedeli a útok neprekazili. Tri hlavné obvinenia však boli vlastne len dve, pretože tretia osoba bola priateľka jedného z dvoch a po celý čas sa na ničom nezúčastňovala, len raz išla so svojím priateľom a obidvoma agentmi na prechádzku.
Keď jej priateľ s agentom zakopávali fľaše, bola na vychádzke so psom. Priamo pri zakopávaní však rozhodne nebola a nezúčastnila sa žiadnych rozhovorov a plánov na útok na vlak. Poslední dvaja obvinení sa hájili tak, že dobre vedeli, že zvyšní dvaja sú agenti. A popisovali, ako obaja agenti chceli konať radikálne akcie a útok na vlak bol potom zo strany anarchistov úskočným manévrom, aby sa o agentoch dozvedeli viac. Uskutočniť ho vraj nikdy neplánovali.
Na svoju obhajobu ako dôkaz anarchisti požadovali, aby polícia sprístupnila súdu odpočúvania z obdobia, keď sa vraj mal celý útok dohovárať. No a milá polícia tieto materiály odmietla vydať, hoci na ich základe začala úkony trestného konania. Vraj v nich nebolo nič, čo by svedčilo pre vinu alebo proti vine obžalovaných. Práve to viedlo súd nakoniec k tomu, že anarchistov oslobodil.
Bol to zamotaný prípad a české médiá nestíhali všetkým podrobnostiam ani rozumieť, tobôž o nich referovať. Než celá kauza vypukla, v médiách sa objavovali správy, ako je pravicový extrémizmus na ústupe, ale ten ľavicový vraj na vzostupe. Odborníci na extrémizmus popisovali činnosť tzv. siete revolučných buniek, ktorá sa vtedy k podpaľovaniu áut hlásila. Kauza vlaku sa ukázala zo strany polície vykonštruovaná, a hlavne – agentom sa nepodarilo nájsť skutočných podpaľačov. V tomto „spravodlivom“ rozhorčení nad ľavicovým terorizmom upadli do zabudnutia i ďalšie otázky. Napríklad, koľko nás celá táto „sranda“, ktorá nepriniesla výsledok, stála.
Vlastne nejaké výsledky predsa len priniesla: Dvom obvineným dlhé mesiace vo väzbe, stratu zamestnania alebo bývania, psychické problémy z toho, že sa na nich okolie pozeralo ako na nebezpečných teroristov. Oslobodení anarchisti možno dostanú nejaké odškodnenie, ale tie roky života im už nikto nevráti.