Keď má Trump tak trochu pravdu

Trumpove dôvody na rozpútanie obchodnej vojny môžu byť rôzne – a nemusia mať nič spoločné so starostlivosťou o „pracujúcich Američanov“. No v kritike európskych obchodných prebytkov má v niečom pravdu.

06.04.2018 16:00
debata (1)

Do začiatku roka 2012 eurozóna vyvážala tovary a služby približne v rovnakej hodnote, v akej ich dovážala. Posledných päť rokov má však rastúci prebytok – na konci minulého roka bol prebytok bežného účtu už nad štyrmi percentami HDP eurozóny.

Mohlo by to znieť ako dobrá správa: európske ekonomiky sú stále viac konkurencieschopné. Európsky priemysel je schopný vyrábať tovary, ktoré uspejú v globálnej súťaži. Podobne úspešné sú európske služby. Eurozóna dokonca predbehla Čínu, ktorej prebytok je nižší v pomere k HDP, aj v absolútnych číslach – a podľa predpovedí Medzinárodného menového fondu by mal tento rozdiel ešte narásť.

Trumpove vyhrážky sú možno politickým divadlom pre domáce publikum, s nedomyslenými možnými ekonomickými dôsledkami. Poukazujú však na štrukturálny nedostatok eurozóny.

Z tejto perspektívy by sme mohli Trumpovo vyhrážanie sa clami chápať ako neférový pokus o obranu. Spojené štáty majú dlhodobo vysoký obchodný deficit – všeobecne, aj s krajinami EÚ, resp. eurozóny. Prezident, ktorý sľúbil, že prinavráti Amerike „zašlú slávu“, to nemôže nechať len tak: uvalí clo na niektoré importy z Európy. Ak budú európska oceľ, hliník či autá drahšie, vytlačia ich domáci výrobcovia…

Európski lídri obviňujú amerického prezidenta z rozpútavania obchodnej vojny. A pripravujú protiopatrenia. Pravda, Trumpom ohlasované clá nemusia s obchodnými nerovnováhami urobiť vôbec nič. Nemusia pomôcť americkej ekonomike, vytvoriť či zachrániť pracovné miesta. Niekedy môže byť dôvodom nerovnováhy naozaj vyššia konkurencieschop­nosť európskych producentov. Clá, ktorými americký prezident hrozí, sa možno neopierajú o ekonomickú analýzu – nebol by to prvý prípad, keď sa pri rozhodnutiach nenechá „vyrušovať“ faktami. To však neznamená, že EÚ – a najmä eurozóna – nemá problém s nadmerným prebytkom.

Ten je totiž aj výsledkom hospodárskej politiky, ktorú krajiny eurozóny prijali po prepuknutí eurokrízy: kombinácia reštriktívnej rozpočtovej politiky, ktorá oslabila vnútorný dopyt, a posilňovania konkurencieschop­nosti, najmä na úkor rastu miezd. Stokrát opakovaný, zjednodušený a nesprávny príbeh o kríze hovoril, že do problémov sa dostali krajiny, ktoré „priveľa míňali“ a „príliš málo vyrábali“.

Riešenie: všetci sa mali začať viac podobať na Nemecko. Jediný spôsob, môžu všetci v EÚ/eurozóne dlhodobo viac vyvážať, než dovážať, je udržiavať prebytok so zvyškom sveta. Čo na tom, že európske pravidlá zakazujú vonkajší prebytok vyšší ako 6 percent HDP? Nemecko je nad touto úrovňou už niekoľko rokov, podobne „úspešné“ je Holandsko… Napriek existujúcim pravidlám im hrozia, maximálne, upozornenia Európskej komisie.

Trumpove vyhrážky sú možno politickým divadlom pre domáce publikum, s nedomyslenými možnými ekonomickými dôsledkami. Poukazujú však na štrukturálny nedostatok eurozóny – pre takú veľkú ekonomiku je hospodárska politika postavená na maximalizácii vonkajších prebytkov neudržateľná.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #USA #Európa #Donald Trump #obchodná vojna