Vždy keď cestujem, všímam si tieto rozdiely. Napríklad na strednom Slovensku niekedy prší a inde vôbec nie. Najlepšie je to vždy v Bratislave, lebo tá máva sama osebe dve počasia. Ostentatívne sa navzájom odlišujú pri železničnej stanici Lamač, inokedy pri Moste Lafranconi. Človeku však chýba istota a musí si to overovať. Napríklad prší ešte stále tam a tam, hoci tam už dlhšie nie som? A čo ma je vôbec do toho, či tam ešte prší, keď tu už neprší? Ako mám s nimi preukazovať solidaritu, keď nám tu je už vcelku fajn? Veď ako ťažko by sa nám žilo bez škodoradosti!
Najhoršie na tom všetkom je, že počasie sa nedá riadiť, čo pred pár desaťročiami veľký nemecký filozof Martin Heidegger považoval za dôkaz existencie bohov. Prvou – a na dlhý čas asi aj poslednou – presnou predpoveďou počasia bola prognóza za druhej svetovej vojny. Americký generál Dwight Eisenhower vraj pohrozil veliteľovi meteorologickej služby, že ak hlásenie o počasí na 6. júna 1944 nebude celkom presné, tak ho dá zastreliť.
Nemci práve vtedy náhodou boli voči svojim meteorológom o niečo zhovievavejší. Preto nemecký generál Erwin Rommel, ktorý mohol vylodenie Spojencov v Normandii zastaviť, odišiel zo služby, aby daroval manželke francúzske topánky, a Hitler, aspoň podľa dostupných historických údajov, tvrdo spal. Takto môže aj krátkodobá predpoveď počasia zmeniť nielen politiku, ale aj beh sveta.
Prirodzene, že bežný občan také možnosti nemá, a preto vie o počasí asi toľko ako o politike. Napríklad práve v tomto jarnom období prebieha iniciatíva Za slušné Slovensko, no paralelne vraj v posledných hodinách vzniká aj nová politická strana, ktorá sa istotne iba zhodou okolností tiež má volať Za slušné Slovensko. Pritom to prvé Za slušné Slovensko sa úplne dištancuje od toho druhého. Podľa jedných aj druhých je v tom asi taký rozdiel ako medzi látkou „novichok“ s „artichoke“ (artyčok), ktorých zámena v politickej kuchyni je dosť nebezpečná.
Pritom celkom zjednodušujúcou logickou operáciou možno dokázať, že, každé politické zoskupenie Za slušné Slovensko je vlastne proti (inému) slušnému Slovensku, čo pri povrchnom pohľade vyznieva, že je samo proti sebe. Horšie by bolo, keby proti druhému bolo iba jedno z nich, lebo potom sa to druhé skutočne musí vymedziť samo proti sebe. Inak by s tým prvým fakticky splynulo.
Ide o podobne zložitú situáciu, ako keď nedávno odišlo asi dvadsaťpäť percent členov z hnutia OĽaNO riadiť hnutie KDH. Keby to nedospelo k záveru, že teda toto nie je s kostolným riadom, fakticky by medzi nimi zanikol nejaký zjavný rozdiel. Predpoveď, čo to všetko zajtra prinesie, je pritom rovnako istá ako pri počasí.