Podľa čerstvo zverejnených údajov nakúpi poľská armáda od Spojených štátov najmodernejší systém protivzdušnej obrany Patriot za 4,75 miliardy dolárov. Cenu za relatívny pocit bezpečnosti považujú poľskí vyjednávači za vynikajúcu, pretože pôvodný návrh predstavoval až 10,5 miliardy dolárov.
Z toho možno vyvodiť, že dodávky vojenskej techniky majú vo svojich cenách asi štandardne nabalené oveľa vyššie marže, ako je to zvykom pri investičných dodávkach technológií na civilné použitie. Cenový rozdiel medzi dohodnutou sumou a pôvodným návrhom kalkulácie je veľmi zaujímavý, pretože sa podobá skôr dohadovaniu cien na blších trhoch.
Čo všetko by štát dokázal za takú obrovskú sumu peňazí určenú na nadštandardnú vojenskú techniku financovať na zlepšenie života svojich občanov?
Pocit ohrozenia ruskou vojenskou intervenciou má v Poľsku dlhú tradíciu, siahajúcu na koniec 18. storočia. Jeho územie si vtedy na trikrát rozdelili Prusko, Rusko a habsburské Rakúsko. Tento stav potom trval až do roku 1918. Samostatné Poľsko, rovnako ako Československo, si mier dlho neužilo.
Prvého septembra 1939 ho napadlo nacistické Nemecko a o šestnásť dní neskôr aj Sovietsky zväz. Jeho Červená armáda síce krajinu v roku 1945 zbavila fašizmu, no za cenu nastolenia viac ako štyroch dekád totality pod diktátom Moskvy. Roztrhanie krajiny zostalo dodnes trpkou spomienkou na obdobie vojenských hrôz minulosti.
Syndróm poľského strachu z vojenského zásahu z východu sa prejavuje predovšetkým vo výdavkoch na obranu. Poľsko je vzorným žiakom NATO a na obranu dáva ročne viac ako dve percentá HDP. To ho medzi štátmi aliancie zaraďuje na piate miesto. Na porovnanie: viac ako 2% na obranu vynakladajú USA (3,6%), Grécko (2,36%), Veľká Británia (2,2%) a Estónsko (2,16%). Slovensko svoj súčasný rozpočet na obranu (1,2%) má v pláne postupne zvýšiť na hranicu 1,6 % HDP do roku 2020.
Sociálny štát v Poľsku je slabší ako u nás. To sa týka neskoršieho veku odchodu do dôchodku, nároku na jeho výplatu a skoro nulových nárokov na vdovské i vdovecké penzie. Poľsko má tiež v rámci EÚ jednu z najvyšších sadzieb DPH na priemyselné výrobky (23%) a výrazne podfinancované verejné zdravotníctvo.
Podpísanie megalomanského vojenského kontraktu vyvoláva otázniky nad tým, či Varšava potrebuje jeden z najmodernejších systémov obrany, pre ktorý sa nerozhodli ani oveľa bohatšie krajiny. Kontrakt pritom realizuje v čase, keď sa v EÚ hovorí o spoločnom financovaní obrany. Nákup americkej techniky zvýši verejný dlh Poľska. Ten v súčasnosti na každého obyvateľa predstavuje v prepočte 6 583 eur, čo je v pomere k HDP 53 %. V prípade Slovenska nie sme na tom s výškou dlhu 7 973 eur na obyvateľa a 51 % HDP o nič lepšie.
Čo všetko by štát dokázal za takú obrovskú sumu peňazí určenú na nadštandardnú vojenskú techniku financovať na zlepšenie života svojich občanov? Veď Poliaci a Slováci patria medzi národy, z ktorých po vstupe do EÚ došlo k najväčšiemu odchodu ľudí za prácou do zahraničia.