Správa však bola neúplná. Živorenie na dávkach celkovo postihuje 171-tisíc osôb, z toho bezmála 70-tisíc detí. Nie sú to však jediné deti, ktoré občas musia ísť spať bez večere. Z rodičovského príspevku sa biedi porovnateľne tvrdo, ak partner chýba alebo je bez práce. Aj preto, že jeho výška ignoruje potreby dieťaťa aj to, že v rodine je viac menších detí.
Ignorovanie počtu detí a potrieb súvisiacich s ich vekom je tak ako pri dávkach pomoci v hmotnej núdzi – systémovým opatrením. V logike našich reformátorov teda správnym opatrením. No pre toto opatrenie deti z najchudobnejších rodín často nemajú v škole pomôcky, na telocviku sedia na lavičke a pozerajú do zeme, keď sa ich učiteľ pýta, kedy donesú peniaze za pracovný zošit.
Na Slovensku sú však aj školy, v ktorých žiaci prežívajú takéto ponižujúce chvíle menej často. V nich september nie je postrachom rodičovských peňaženiek, od ktorých nepýtajú peniaze. Naopak, prispievajú im na veci, ktoré žiak potrebuje do školy.
Zásluhou záujmu susednej krajiny o svoju jazykovú diaspóru sú to školy s maďarským vyučovacím jazykom. Konkrétna materiálna podpora má pre systémovo biediacich rodičov veľkú príťažlivosť, hoci ich deti nevedia po maďarsky. Je verejným tajomstvom, že rodičia, ktorí doma s deťmi hovoria po rómsky, ak majú na výber, zapíšu deti do školy s vyučovacím jazykom maďarským. Vedia, že na začiatku školského roka dostanú pre každé dieťa 55-eurový príspevok na školské potreby, pre prváčika ešte o čosi viac, na školskú tašku či peračník.
Nevyčítajme im to. Podpora na začiatku roka uchráni rodinu od viacerých zahanbení. Napokon škola, ktorá by vzdelávala deti v ich materinskom jazyku, na Slovensku aj tak neexistuje. A že by lepšie prospievali, ak by sa vzdelávali v slovenskej škole? Kto kedy porovnával napredovanie detí, čo doma hovoria po rómsky, v školách s vyučovacím jazykom rómskym a slovenským?
Aj keď sa školy líšia jazykom vyučovania, k dieťaťu, ktoré jazyk neovláda, pristupujú veľmi podobne. Ak vidia problémy s porozumením, zaradia ho do nultého ročníka. V nultom ani v iných ročníkoch však nemajú pedagógov špecialistov na výučbu jazyka vyučovania ako druhého či „cudzieho“ jazyka. Prípravu takýchto špecialistov pre pôsobenie v materských a základných školách zatiaľ nik neplánuje.
Možno sa raz podarí prelomiť ignoranciu tohto problému na našich školách. No môže to byť ešte ťažšie na tých, kde sa vyučuje maďarsky. Z viacerých dôvodov, vrátane problematického vzťahu susednej krajiny k rómskej menšine. Ak však pretrvá materiálna a sociálna príťažlivosť týchto škôl pre rodičov detí s odlišným materinským jazykom, bude nevyhnutné priznať potrebu jazykovej pomoci aj tu. Bez nej sa totiž slovensky či maďarsky vzdelávané rómske deti zaplietajú do pascí neporozumenia, ktoré ich oberá o možnosť riadne sa pripraviť na povolanie a občiansky život.