Traviči studní

, 27.04.2018 10:00

Pred štyrmi rokmi už bolo Slovensko oblepené. Z veľkoplošných plagátov sa usmieval neznámy muž. Dnes je prezidentom. Či ním bude aj po budúcich voľbách, nepovedal. Ale Andrej Kiska má veľkú podporu v politickej opozícii, ktorú zastrešil. Preto cítiť napätie, ak sa niekde rozčeria vody.

Imrich Béreš oznámil, že chce oznámiť svoj nový vstup do politiky. Opozičný hradný denník vzápätí priniesol správu, že v roku 2003 opitý zbil svoju ženu. „Vypátranú“ správu (ktorá sa náhodou ocitla na stole) prevzali všetky opozičné noviny.

Béreš ešte ani nestihol nastúpiť na štartovaciu čiaru, už ho vypískali. O dva dni síce priniesli noviny dementi od jeho bývalej manželky, no kto vie, aká je pravda? Podľa slovníka slovenského jazyka je investigatívec ten, čo odhaľuje nezákonnú činnosť, pátrajúci. A udavač ten, kto niekoho udáva tajne alebo zištne. Rozoznať tú tenkú čiaru je čoraz zložitejšie.

Milan Kundera napísal o rokoch rozkladu mravnosti a morálky slávny román Žart. Jeho hrdina Ludvík Jahn poslal priateľke Markétke pohľadnicu s textom: „Optimizmus je ópium ľudstva, zdravý duch páchne blbosťou. Nech žije Trockij!“ Nevinný žart v čase vzájomného podozrievania a udávania spôsobil Ludvíkovi osobné nešťastie. Ktovie, či dnešní udavači aj čítajú, alebo stačí, že sa naučili písať.

Nič nie je nové, všetko na svete už bolo, režimisti nevymierajú s režimami, iba menia kabáty. Alebo sa rovno do nich narodia. Verejný priestor sa stal verejným domom s pavlačami, kde sa anonymne vyhadzujú z mediálnych okien obete. Kým sa celkom rozpľasnú, zatancujú si na nich svoje odzemky zištní udavači, ľud sa musí od tej smradľavej mrciny s hnusom odvracať. Anonymovia sa škeria za svojimi nickmi. Do tváre im nevidno, ale o to ani nejde, studňa je otrávená, nikto nikomu neverí.

Saša Uhlová opísala na tomto mieste svoj zážitok s vystrašenou rómskou rodinou. Chuligáni v električke vedeli, že si môžu dovoliť správať sa útočne, lebo majú morálnu podporu „bielych“. To jest tých lepších. Nadradených. Ale prejavy nenávisti majú aj inú podobu. Po internete koluje video, ako adepti žurnalistiky debatovali so svojimi morálnymi vzormi. Okrem iného odpovedali na otázku, či sú po vražde Jána Kuciaka novinári tím. Pravdaže, sú. A tí, ktorí sa vymykajú, ktorí nie sú? Odpoveď: tých sa treba zbaviť. Ako? Hlas, ktorého majiteľku v zábere nevidno, no spoznať sa dá, odpovie: Fyzicky!

Po voľbách líder opozičnej strany odporučil zlikvidovať jednu celú politickú stranu. Nielen politikov, aj voličov. Iný opozičný vodca hovorí, že nestačia dobré zákony. Ľudí treba vymeniť. Istá pani z novín sa začudovala, že tá stará vražda (teda ja) ešte žije… Toto sa môže, toto nie je nenávisť, to je názor.

A ako na nás, čo neslušne dlho žijeme a prekážame progresu? Najlepšie klebetou, lebo polopravda je vždy účinnejšia než lož. To je v skratke manuál, ktorým sa uberá naša politická rozprava. Individuálne masovo vpred, hurá!

Všade samá lož, iba v mlieku voda (Vladimír Mináč).

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Imrich Béreš #Andrej Kiska
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
49,99
Passion červené ruže

Passion červené ruže

37,99
Smútočná kytica krémové ruže

Smútočná kytica krémové ruže

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk