Ale tendencia hnať redaktorov do veľkej rýchlosti a množstva textov je žiaľ jasná. Je to príznak rýchlej doby i toho, že na internete čo len hodina znamená veľké oneskorenie, ktoré má fatálny dosah na čítanosť.
Spolu s tlakom na rýchlosť sme svedkami ďalšej tendencie. Veľmi dobre ju vyjadril exporadca Donalda Trumpa Stephen Bannon: „Vojnu s liberálnymi médiami vyhráme iba tak, že ich zaplavíme šitom. Zamoríme ich škandálmi, neprijateľnými výrokmi, aby prestali riešiť politické témy.“
Príčiny, že sa v médiách často preberajú provokatívne výroky neobľúbených politikov a ďalších verejne známych osôb, môžu byť rozličné. Môžeme sa na to pozerať aj tak, že je to populistická stratégia tých, čo „kontroverzné“ výroky vypúšťajú do éteru a vedú tak hybridnú vojnu. Alebo to môžeme vnímať ako dôsledok pracovných podmienok novinárov, pre ktorých je oveľa ľahšie a rýchlejšie napísať správu či komentár o nejakom výroku, ako sa dni a týždne zapodievať témou, ktorá si vyžaduje opustiť virtuálny priestor, ísť do terénu a hovoriť s ľuďmi.
V utorok sme oslávili Prvý máj, čo by mal byť okrem sviatku lásky aj sviatok práce. A to je dobrá príležitosť popremýšľať o jednej z najpodstatnejších tém súčasnosti, ktorou práca nepochybne je. Téma, ktorá sa bolestne prediera do médií, hoci tam vždy mala mať a má mať privilegované miesto. Téma, ktorú často vnímame ako niečo, čo sa týka „tých druhých“.
Situácia zamestnancov vo výrobných halách, za pokladnicami supermarketov či v skladoch je určite hodná pozornosti, a to z mnohých príčin. Je škandalózne, že si ľudia svojou prácou často nezarobia na živobytie, rovnako ako aj to, že osemhodinový pracovný čas, ktorý tento rok slávi svoje sté narodeniny, sa často nedodržuje. Zabehaná prax, že ľudia chodia do práce skôr, odchádzajú neskôr a často slúžia nezaplatené nadčasy, by sa rozhodne mala zmeniť. Rovnako aj platené nadčasy, ktoré zvyšujú úbohé mzdy. Namiesto nich by mali byť ľudia dobre zaplatení za osem hodín svojej práce. Alebo rôzne obchádzanie Zákonníka práce v podobe „švarcsystému“ a ďalších vychytávok.
Lenže kto o tom bude do hĺbky písať? Kto bude tie témy presadzovať a dlhodobo sledovať? Novinári, ktorí ani nie sú schopní vymôcť si dosť času na to, aby prácu mohli vykonávať poriadne, a na svoje zlé pracovné podmienky si zvykli tak, že v nich už sami nevidia jadro problému? Stáť pri páse je niečo celkom iné, ako písať správy, reportáže, komentáre. Ale rozličné druhy prác môžu mať spoločného menovateľa, ktorým je (seba)vykorisťovanie.
Pokiaľ budeme považovať za normálne, že pracujeme v podstate stále, v noci, cez víkendy, počas dovolenky, ťažko niečo zmeníme. Už ste si v slovenských médiách založili odbory? My v tých českých zatiaľ nie.