Európske dane

, 04.05.2018 12:00

Diskusie o budúcom rozpočte EÚ sa budú točiť najmä okolo jeho výšky a rozdelenia výdavkov. O koľko sa skreše regionálna pomoc? Koľko pôjde poľnohospodárom? Postaví únia za nové priority dostatočné zdroje? A kto z toho získa? Minimálne rovnako dôležitá je však otázka, odkiaľ tieto peniaze prídu.

Najdôležitejším zdrojom financovania aktivít EÚ ostanú naďalej príspevky členských krajín. Komisia však navrhuje systém nových vlastných zdrojov, ktorý by mal postupne pokryť 12 % výdavkov. To nie je veľa, no je to krok správnym smerom. Rozhodovanie o financovaní politických priorít EÚ by malo byť čo najmenej vo vleku jalových diskusií o „čistých prispievateľoch“ a „čistých beneficientoch“.

Výhody európskej spolupráce nemožno redukovať do jednoduchej účtovnej súvahy – dokonca ani v prípade, ak sa bavíme len o tých ekonomických.

Zamerajme sa však na tri navrhnuté nové zdroje. Prvým je príspevok členskej krajiny, vypočítaný na základe špecifického ukazovateľa: množstva nerecyklovaného odpadu z plastových obalov. Dôvod zavedenia poplatku nesúvisí priamo s výhodami, ktoré prináša európska integrácia. Súvisí však s politickými prioritami: plastové odpady sú veľkým globálnym problémom. Členské krajiny sa zaviazali, že budú zvyšovať mieru recyklácie. Zavedenie poplatku môže byť motiváciou, aby slová podporili činmi.

Druhé dva sú podielom, ktorý má únia získať z daní vybratých v členských krajinách. Mechanizmus je podobný ako pri dani z pridanej hodnoty – aj časť z nej (vo všeobecnosti 0,3 %) slúži na financovanie európskeho rozpočtu. Európska komisia tak navrhuje, aby do spoločného rozpočtu odchádzala časť z príjmov z obchodovania s emisiami a časť dane vybranej na základe spoločného firemného daňového základu (po tom, čo bude schválený).

Hlavný argument pre zavedenie týchto „európskych daní“ je v oboch prípadoch rovnaký. Jednotný trh aj spoločná emisná politika existujú vďaka európskej integrácii. Príjmy z nich by teda mali pomáhať financovať spoločné aktivity.

Zaujímavý je však ešte jeden aspekt. Ak členské krajiny a Európsky parlament tieto nové zdroje schvália, obchodovanie s emisiami a výber firemných daní by sa mali stať súčasťou finančných záujmov EÚ. Rovnako ako je finančným záujmom EÚ výber dane z pridanej hodnoty. Podvody v týchto dvoch oblastiach by tak mohol vyšetrovať úrad európskeho prokurátora.

A to by bola dobrá správa. S predajom emisných povoleniek je v EÚ spojené množstvo podvodov, Slovensko s tým má vlastnú skúsenosť. Nie všetky z nich sa podarí vyšetriť a páchateľov odsúdiť – aj s tým má Slovensko vlastnú skúsenosť. Dôvodom môže byť aj „politické krytie“ niektorých podvodov. V takom prípade pomôže, ak vyšetrovanie a stíhanie vedie orgán, ktorý je nezávislý od domácich mocenských klík. To isté platí pre výber korporátnych daní.

Návrh spoločného rozpočtu od EK ešte prejde mlynčekom politických vyjednávaní medzi krajinami. Dúfajme, že osekávanie a ohýbanie sa navrhnutých nových zdrojov veľmi nedotkne. Efektívnejší výber daní, menej podvodov s emisnými povolenkami a zníženie plastových odpadov sú v záujme všetkých.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#rozpočet EÚ #eurofondy
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk