Európska komisia navrhla, aby krajinám, ktoré nemajú nezávislé súdnictvo, mohla zablokovať prístup k peniazom z európskeho rozpočtu. Mnohí to interpretovali ako útok voči maďarskej a poľskej vláde. Pár politikov, a nielen z týchto dvoch krajín, hovorí o „vydieraní“. Komisia však nenavrhuje trestať žiadnu konkrétnu krajinu. Len nástroj, ktorý má zabezpečiť základnú mieru férovosti – a ktorý mala mať únia už dávno.
Po prvé, podmieňovanie sa má týkať všetkých európskych platieb, nielen politiky súdržnosti – od poľnohospodárstva cez podporu výskumu až po peniaze na ochranu vonkajších hraníc či zvládanie migrácie.
Zablokovanie európskych peňazí by iste viac zabolelo Maďarsko, kde politika súdržnosti v rokoch 2015 – 2017 financovala vyše 50 percent verejných investícií, než Nemecko, kde to bolo menej ako päť percent. Lenže to potrebu podmieňovania nevyvracia. Maximálne kladie otázku, ako zefektívniť ochranu právneho štátu v krajinách, ktoré sú od európskych peňazí menej závislé.
Tým sa dostávame k druhému argumentu: podmienenie čerpania európskych peňazí nezávislosťou súdnictva nie je dielom politickej svojvôle. Nezávislé, efektívne súdnictvo dokáže ochrániť verejné investície pred zneužívaním lepšie než súdy, ktoré chránia „našich ľudí“. Je to vec verejného záujmu – peniaze z EÚ nemajú živiť systém korupcie a klientelizmu, ale podporovať zaostávajúce regióny, pomáhať poľnohospodárom, financovať výskum…
V niektorých krajinách sa to zdá väčší problém než inde. V rokoch 2009 – 2016 dal napríklad európsky úrad pre boj proti podvodom, OLAF, Slovensku odporúčania v štrnástich prípadoch. Päť z nich ostalo bez ohlasu, sedem slovenské úrady odmietli, len vo dvoch nasledovala žaloba. To automaticky neznamená, že v 12 prípadoch slovenské orgány podvody kryli. No je to podozrivo nízka miera.
Pri vyšetrovaní a stíhaní podvodov možno pomôže vytvorenie úradu európskeho prokurátora (hoci štyri krajiny vrátane Maďarska a Poľska sa zatiaľ nepripojili). V oblasti súdnictva to bude nepriamy tlak – hrozba zastavenia investícií.
Nakoniec, podmieňovanie nie je ničím novým. Od vstupu v roku 2007 sa podobný postup uplatňoval proti Rumunsku a Bulharsku, ktoré mali problém s vysokou mierou korupcie a so slabým súdnictvom. Už v tomto sedemročnom rozpočtovom období sa uplatňuje makroekonomická kondicionalita: o európske peniaze môžu prísť krajiny, ktoré neplnia niektoré ekonomické podmienky.
Môžeme diskutovať o nastavení podmienok a spôsobe, ako ich bude komisia vyhodnocovať. No EÚ potrebuje mechanizmus, ktorým lepšie ochráni (aj naše) verejné zdroje. Nie je to útok proti Maďarsku, Poľsku či ktorejkoľvek inej krajine. Je to poistka proti podvodníkom, pochybným biznismenom napojeným na politické strany, manipulátorom tendrov či skorumpovaným úradníkom politikom.