Tajomstvo ceny práce

, 15.05.2018 13:00

Inzeráty s pracovnými ponukami na Slovensku musia od 1. mája obsahovať nástupnú mzdu alebo plat. Doteraz platilo vo firmách často pravidlo rôznej pláce za rovnakú prácu. Skromnejší zamestnanci uvideli na svojich výplatných páskach menej ako tí, čo sa dokázali lepšie predať, respektíve dožadovať sa slušnejšieho ohodnotenia.

Tenšia peňaženka je typická aj pre nadmieru lojálnych pracovníkov, ktorí sú zamestnaní u toho istého zamestnávateľa tak dlho, že ten nadobudne istotu, že u neho zostanú až do penzie aj bez zvyšovania platu. Za svoju výplatu si vzhľadom na infláciu kúpia nielen čoraz menej, no mali by kalkulovať i s horšími vyhliadkami na výpočet dôchodku.

Ak platy v ekonomike rastú napríklad o päť percent ročne, pričom ich mzda stagnuje, zhoršuje sa tým ich osobný mzdový bod (OMB) ako jeden z rozhodujúcich parametrov pre výpočet dôchodku Sociálnou poisťovňou. OMB predstavuje pomer ich celkového ročného dosiahnutého zárobku k priemernej mzde spred dvoch rokov.

Firmy a ich stavovské organizácie dlhodobo tvrdia, že by mohli ľuďom viac pridať vtedy, ak by štát znížil daňovo-odvodové zaťaženie miezd. Ich argument však neobstojí, pretože do úvahy treba brať najmä celkové pracovné náklady, ktoré sú u nás v porovnaní s priemerom EÚ tretinové.

Európsky štatistický úrad (EUROSTAT) ich za jednotlivé krajiny počíta ako súčet brutto mzdy zamestnanca spolu s rozličnými príplatkami a bonusmi vrátane povinných sociálnych odvodov, ktoré za zamestnancov musí platiť z firemných peňazí. Zdravotné povinné odvody vo viacerých členských štátoch únie sú výlučnou záležitosťou zamestnancov. EUROSTAT ich pri definovaní ceny práce preto nezohľadňuje. Do výpočtu nezahrňuje ani mzdy zamestnancov verejného sektora a poľnohospodárstva, ktorých výplaty by mohli do značnej miery skresliť uvedené porovnania.

Jedna pracovná hodina stojí priemerne v EÚ od 4,9 (v Bulharsku) do 42,50 eura (v Dánsku).

Priemer za úniu pritom predstavuje 30,30 eura. V prípade krajín V4 najlacnejšie vyjde firmy pracovná hodina zamestnanca v Maďarsku (9,10), nasleduje Poľsko (9,30), Slovensko (11,10) a ČR (11,30 eura).

Mnohí si pri povrchnom pohľade na uvedené čísla pomyslia, že predsa takúto hodinovú mzdu nedostávajú. Zabúdajú pritom na to, že štatistické údaje sú nabalené o neodpracované, ale platené dni zákonnej dovolenky a už uvedené sociálne odvody. V zásade ide pri týchto porovnaniach o účtovné náklady firiem a nie o čisté príjmy zamestnancov, ktorí z nich financujú svoje rodinné osobné výdavky. Celkové pracovné náklady neslúžia preto na porovnanie životnej úrovne v jednotlivých štátoch, ale ako barometer jedného z faktorov konkurencieschop­nosti krajiny a jej atraktívnosti pre podnikateľov a investorov.

Firmám u nás chýbajú na obsadenie pracovných miest tisíce zamestnancov predovšetkým na pracovné pozície, kde sa zarába zvyčajne menej ako 1 100 eur v hrubom mesačne. Získať ľudí ochotných pracovať a najmä dochádzať mimo bydliska za takýto plat alebo mzdu, ktorá v čistom nie je vyššia ako sociálne dávky vo vyspelých krajinách, je pritom naprieč EÚ čoraz ťažšie. Nielen z pohľadu Slovenska.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#inzeráty #mzda #pracovné ponuky
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk