Svetlé zajtrajšky eurozóny

, 21.05.2018 15:00

Verejné financie ekonomík EÚ sa v uplynulých dvoch rokoch výrazne zlepšili.

Jednotlivé krajiny hospodárili s oveľa nižšími deficitmi, ako to bolo predtým. Slovensko nebolo výnimkou, aj keď viaceré štáty na rozdiel od nás už vykázali prebytky vo svojich rozpočtoch.

Keď sa darí štátom, malo by sa lepšie dariť aj občanom krajín. V prípade Slovenska sa mzdy vlani zvýšili o 4,6 %, čo po odrátaní inflácie predstavuje 3,3 %. Ekonomický rast zvyšuje záujem firiem o prijímanie nových zamestnancov a tlačí na rast platov a miezd.

To všetko zvyšuje daňové príjmy štátu a postupne stláča nadol pomer verejného dlhu k výkonu ekonomiky, aj keď v absolútnej hodnote verejný dlh stále rastie! S oživovaním ekonomiky rastie cenová hladina, ktorá u nás v závere roka 2017 poskočila medziročne o viac ako 2 %. To je vyššie číslo, ako predstavuje súčasná úroková sadzba štátnych dlhopisov SR, čím sa postupne roztápa ich reálna hodnota rovnako ako kúpna sila úspor obyvateľstva uložených v bankách a konzervatívnych podielových fondoch.

Podľa vyjadrenia zakladateľa združenia Pracujúca chudoba Milana Kuruca by slovenská ekonomika dokázala už dnes uniesť záťaž v podobe platov a miezd na úrovni aspoň 1 300 eur mesačne. Produktivita práce je totiž u nás porovnateľná so Slovinskom, kde je priemerná mzda už teraz nad 1 600 eur mesačne. Podľa Kuruca je dôvodom nízkeho ohodnotenia ľudí na Slovensku naša prílišná skromnosť, ako aj nedostatočná sila a akčnosť odborov.

Na ilustráciu: počet odborárov na Slovensku mierne prevyšuje 10 % z celkového počtu zamestnancov, pričom vo Švédsku je to 66, v Dánsku 65, vo Fínsku 64 a v Belgicku 54 percent.

Nízka organizovanosť, ale aj roztrieštenosť odborových organizácií utužuje zamestnávateľov v tom, že zvyšovať platy a mzdy napriek rapídnemu nedostatku pracovných síl na Slovensku príliš nemusia. Svoju pozornosť radšej zameriavajú na presviedčanie vládnych predstaviteľov o potreba rýchleho odbúrania bariér na zamestnávanie pracovníkov z krajín, ktoré nie sú členmi EÚ a kde je pracovná sila oveľa lacnejšia.

V poradí dvadsiatou krajinou eurozóny sa najneskôr o dva roky stane Bulharsko. Táto balkánska krajina je neoficiálne v čakárni na spoločnú európsku menu veľmi dlho. Svoj kurz zafixovala ešte v roku 1995 po období búrlivej hyperinflácie devalváciou svojej meny na 1 000 levov za nemeckú marku, čo dnes predstavuje približne 0,50 eura.

Bulharská cesta k euru bude úplne odlišná od príliš opatrného a nadmieru diskutovaného českého scenára rozlúčky s korunou. Bulharsko, na rozdiel od Česka s plávajúcim kurzom koruny, nemusí viesť polemiky, či sa na novú menu vyplatí čakať, alebo nie.

Nožnice rozdeľujúce krajiny menovej únie na bohaté a chudobné sa po prijatí eura v Bulharsku ešte viac roztvoria. Zároveň sa môžu objaviť aj diskusie o tom, prečo by táto chudobná a naozaj málo zadlžená krajina mala niesť riziká spojené s prípadným zachraňovaním rozpočtovo nezodpovednejších a príjmovo oveľa bohatších či vyspelejších krajín únie.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#platy #mzdy #eurozóna #Bulharsko
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
22,99
Sweet červené ruže a alstromérie

Sweet červené ruže a alstromérie

24,99
Sweet farebné alstromérie

Sweet farebné alstromérie

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk