Oblečený aj nahý

Napriek silným slovám EÚ nemá veľa zbraní, ktorými by mohla zastaviť politiku D. Trumpa. Čo je horšie, fungovať nebude ani tradičná zahraničnopolitická taktika únie: kľukaté manévrovanie a vyhýbanie sa principiálnemu postoju.

26.05.2018 10:00
debata (4)

Názornou ukážkou je odpoveď EÚ na rozhodnutie amerického prezidenta vycúvať z iránskej jadrovej dohody. Bezprostrednou reakciou boli tvrdé kritické slová: podpis jadrovej dohody pomohol upokojiť aspoň jedno z ohnísk potenciálnej krízy na Blízkom východe. Jej krach by však neznamenal len obnovenie napätia v regióne, posilnil by aj konzervatívne sily v Iráne.

Na obavy z možných dôsledkov Trumpovho rozhodnutia má EÚ dostatok politických dôvodov.

Stabilizácia Blízkeho východu – dôležitá z bezpečnostných dôvodov, i pre riešenie príčin migračnej krízy – je bez spolupráce Iránu ťažko predstaviteľná. Bezprostredné riziko však predstavujú ekonomické dôsledky.

Vycúvanie z iránskej jadrovej dohody znamená, že Spojené štáty sprísnia ekonomické sankcie vrátane sekundárnych sankcií voči zahraničným firmám, ktoré s Iránom obchodujú. Európske firmy si tak budú môcť vybrať: buď biznis s Iránom, alebo prístup na trh USA k financovaniu americkými dolármi. Výsledok tejto dilemy zhrnul výstižne nemecký Frankfurter Allgemeine Zeitung: jediný, kto by si vybral prvú možnosť, sú asi európski dovozcovia perzských kobercov…

Európski politici sľúbili, že európske firmy pred sekundárnymi sankciami ochránia. Najjednoduchšou možnosťou by boli kompenzácie za straty, ktoré spoločnosti v dôsledku sankcií utrpia. To by si však vyžiadalo priveľké náklady.

Niektorí predstavitelia únie vrátane predsedu EK Jeana-Clauda Junckera spomínali možnosť tzv. blokačného nariadenia – EÚ by mohla uvaliť sankcie na tie európske firmy, ktoré sa rozhodnú rešpektovať americké sankcie. Bez kompenzácie strát by si tak európske firmy mohli vybrať, či si stanú do dažďa, alebo pod odkvap. Je vysoko pravdepodobné, že členské krajiny niečo podobné neschvália.

Medzi prvými bude proti Nemecko. Pre vládu Angely Merkelovej je prioritou ochrana nemeckých exportov – práve na nich stojí sila nemeckej ekonomiky. Výsledok tak je predvídateľný a naznačuje ho nedávne oznámenie francúzskej ropnej spoločnosti Total, že sa sťahuje z Iránu.

Aj v tomto prípade platí to, čo v mnohých iných prípadoch: európski lídri budú hovoriť o jednote a potrebe spoločného postupu, poza plece však budú sledovať vlastné hospodárske záujmy. A ak sa ukáže, že v tomto prípade nie je možné ostať „oblečený aj nahý“, pred americkým tlakom de facto ustúpia.

Teherán dal EÚ 60 dní na to, aby garantovala realizáciu jadrovej dohody aj po odstúpení USA. Šanca, že Trump počas tohto obdobia zmení názor, je prakticky nulová. EÚ preto možno ponúkne ekonomické kompenzácie, napríklad zvýšenie investícií v Iráne prostredníctvom Európskej investičnej banky. Je možné, že Teheránu to stačiť nebude. Na Blízkom východe sa tak schyľuje k ďalšej kríze a EÚ s tým nie je schopná – a vlastne ani ochotná – nič rozhodujúce urobiť.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #Európska únia #USA #Donald Trump #iránska jadrová dohoda