Na vine je izraelský režim

, 29.05.2018 15:00

V Izraeli sa neodohral konflikt medzi palestínskymi a izraelskými civilistami. To izraelskí vojaci strieľali z bezpečnej diaľky – do neozbrojených ľudí.

Blízkovýchodný konflikt je pre mnohých ľudí zahalený rúškom propagandy. Majú pocit, že sa tam tí ľudia nevedia medzi sebou dohodnúť a nikto sa v tom už nevyzná. Ale realita je na porozumenie jednoduchšia: nie sú to seberovní súperi. Na jednej strane stojí po zuby vyzbrojený Izrael s atómovými zbraňami a vojensky okupuje územia Palestíny, ktorú odmieta uznať ako samostatný štát.

Na rozdiel od toho Palestínčania uznali Izrael v roku 1988 a zopakovali to na niekoľkých rokovaniach. Už pri založení Izraela bolo z domovov vyhnaných okolo 800-tisíc Palestínčanov, ktorým Izrael nikdy nepovolil vrátiť sa naspäť a už vôbec nie stať sa občanmi Izraela. Z tejto krivdy pochádza názov Veľkého pochodu za návrat, ktorý sa konal v pásme Gazy v rovnakom čase, ako prebiehalo otváranie veľvyslanectva USA v Jeruzaleme, za blýskania žiarivých úsmevov Ivanky Trumpovej.

Gaza je jednou z troch oddelených častí Palestíny. Elektrina tu funguje štyri hodiny denne, väčšina vody je nepitná, hospodárstvo takmer neexistuje, život pripomína skôr väzenie. A ak niekto pochybuje o tom, či situáciu ovláda Izrael, bude musieť vysvetliť, prečo napriek rečiam o mieri a jeho vlastnej bezpečnosti dennodenne nerobí nič iné, len zastaváva palestínske územia. A to tak, že Palestína de facto stratila vyše 80 percent územia. Rastú tu domy pre Izraelčanov, nie pre Palestínčanov – tí ostanú za vysokým múrom a ostnatým drôtom.

Takže kým sa v Jeruzaleme usmievali papaláši, stovky kilometrov odtiaľ prebiehal, ako toľkokrát v minulosti, pochod za návrat. Za to, že aj Palestínčania sú ľudia a majú ľudské práva. Neorganizovalo ho démonizované hnutie Hamas, ale palestínska občianska spoločnosť. Pochod prebiehal v tzv. nárazníkovej zóne, kde nikto nebýva, kde sa nestretli a nemohli stretnúť žiadne skupiny civilistov. To izraelskí vojaci začali streľbu do neozbrojených ľudí.

Mŕtvych je okolo 60, takmer 3 000 ľudí je zranených, niekoľko desiatok osôb prišlo o končatiny a budú do konca života mrzákmi. Niekoľkí z nich boli novinári. Férovou analógiou by mohla byť predstava, že polícia začne strieľať do pochodu Za slušné Slovensko v momente, keď sa masa pohne na pochod. Alebo že by bývalý minister vnútra Daniel Lipšic nebol na demonštrantov protestov Gorila poslal len vodné delá a gumové projektily, ale polícia by pred parlamentom rovno skosila prvé rady k zemi. A ako by sme asi vnímali, keby boli u nás pri proteste cielene zabití novinári?

Spravodlivosť nie je otázkou sympatií. To, že Eurovíziu vyhrala Izraelčanka s dojímavým príbehom, že sa v Tel Avive koná obrovský dúhový pochod, to, že Izrael má povesť šikovného štátu, ktorý je technologickou špičkou, je v poriadku. Nesmie to však znamenať, že môžeme prehliadať roky trvajúce vojnové zločiny izraelskej vlády a armády. Lebo ak si niekto kladie otázku, čo by mali Palestínčania urobiť, aby nastal mier, odpoveďou je, že mier má v rukách Izrael. Treba ho žiadať od jeho premiéra.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#veľvyslanectvo USA #Palestína #jeruzalem #Izrael
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk