Rozkvital podomový obchod s liečivými preparátmi a bylinkami, ktoré olejkári vyrábali doma. Popri olejkárstve sa rozvíjalo aj šafraníctvo – pestovanie a podomový obchod so šafranom (sušenými bliznami tejto zvláštnej krásnej rastliny), ktorý sa používal ako korenina. Od podomových obchodníkov ľudia kupovali nielen oleje či šafran, ale vždy niečo, čo trebárs potrebovali.
Odrazu šafraníci aj olejkári predávali po domoch takmer všetko, čo sa doma zišlo. Šafraníci odchádzali do Poľska, Litvy, Lotyšska, ba až Holandska, ale najmä do Ruska. Najviac ich vychádzalo z brány do Gaderskej doliny, z Blatnice! Na konci 19. storočia bolo v Blatnici 220 domov a z nich bolo 110 šafraníckych. Šafraníctvo zlepšovalo finančné postavenie obyvateľov Blatnice, aj preto si mohli stavať murované domy s veľkou „olejkárskou bránou“, ktoré sú zachované dodnes.
V takejto šafraníckej voňavej rodine sa roku 1908 narodila aj spisovateľka Maša Haľamová. Veľmi skoro osirela a vychovávala ju Oľga Textorisová, autorka novelistických próz, básní pre deti, ktorá pôsobila aj v Starej Pazove v Srbsku a takto vychovávala asi päť dievčat. Milovaná nežná a jemná až krehučká poetka Máša Haľamová, pre mňa navždy „tá, ktorá napísala básne Červený mak a Dar“ a zakreslila do básne s presnosťou topografa nádherné Tatry, v ktorých okrem pobytu v Paríži prežila celý život, opísala smútok a smäd po láske, osamelosť.
„I tie najmenšie záchvevy dievčenskej duše zachytáva v presných a čistých tvaroch, ktoré svojou krehkosťou pripomínajú prácu starých zlatníckych majstrov.“ Napísal o nej literárny vedec a kritik Vladimír Petrík.
DAR
Na biely hodváb vyšijem
kyticu poľných kvetov.
V červený mak výčitku krvavú,
v lilavé sirôtky vyplačem žiaľ.
Kus slovenského neba strhnem
do oka nevädze.
So smútkom duša nevládze:
do lístkov zelených
veľké nádeje vložím.
Do snehu čipky vpletiem holubicu bielu.
Keď cesty zarastú tŕním a hložím –
dar svoj ti donesiem v jednu nedeľu
s úsmevom Božím.
V nedeľu sa pre nás v knižnici skončil festival poézie Feliber poetry. Som rada, že takmer všetci slovenskí básnici boli s nami pri tom. Buď na pódiu, alebo v obecenstve. My v knižnici pokračujeme ďalej. Trebárs aj tak, že si pripomenieme našu Mášu Haľamovú, jej „príbuzné“ Textorisky, blatnických šafraníkov a olejkárov. Bylinky básnik môže zbierať a ovoniavať aj očami, no odrazu niektoré mu potom ako z nejakého čudného herbára povyrastajú rovno zo srdca na papier a voňajú aj po rokoch ako trebárs tie z citovanej básne Dar!